
Event report

Štvrtú a teda predposlednú zastávku mala ŠKODA BIKE OPEN TOUR túto sobotu v Rajeckých Tepliciach, kde sa konal 3. ročník ŠKODA MTB maratónu Rajecké Teplice. Ako to v tomto kúpeľnom mestečku vyzeralo?
V sobotu vyvrcholila týždeň trvajúca vlna horúčav, a preto bolo kúpalisko Laura ideálnym miestom pre zázemie tohto podujatia. Veď čo môže byť lepšie ako schladiť rozpálené telo po náročných pretekoch v priezračnej vode bazéna.
Organizátori pripravili tento rok 3 rôzne dlhé trate. Najkratšia hobby 18-ka a stredná polmaratónska 50-ka ostali oproti minulému roku nezmenené. Pribudla k nim ale dlhá 80 kilometrová pravá maratónska štreka, na ktorej sa jedna slučka strednej trate išla dvakrát. A ešte doplním výškové metre - 422 m, 1 390 m a 2 300 m. V mojom prípade padla voľba na 50-ku. Okrem toho, že na dlhé trate tento rok nemám dosť najazdené a bolo by to na nich viac-menej trápenie, sa ešte môžem vyhovoriť na to, že nerád jazdím maratóny, kde sa jazdí dlhá trať na dva alebo viac okruhov. Okruhov sa najazdím dosť na 24 hodinovkách .

Na maratón s celou rodinou
Na maratón a ešte na “domácej” trati som sa tešil celý týždeň, hlavne preto, že to mala byť moja tohtoročná maratónska premiéra a pekné suché slnečné počasie tomu len pridávalo. Kamarát mi už v piatok vyzdvihol štartovací balík, takže mi v sobotu stačilo len doraziť na miesto, nahodiť na bike číslo a postaviť sa na štart. Ale aby to nebolo až také jednoduché, tak so mnou cestoval kompletný rodinný podporný tím. Kto má malé deti, tak asi vie, že zbaliť sa hocikam zase až také jednoduché nie je.
Na štart s rezervou
Už dvadsať minút pred štartom som sa preventívne postavil pod štartový oblúk. Teda nie až pod oblúk, lebo minimálne 30 bikerov tam už bolo nastúpených predo mnou. Minulý rok som na štart prišiel asi 10 minút dopredu a ostalo mi už len miesto ďaleko vzadu, takže tento rok som bol na tom podstatne lepšie. O 10:00 zaznel výstrel. Balík, ktorý tvorilo viac ako 300 bikerov, vyrazil vpred. Staršia 3 ročná dcéra ma ešte stihla popohnať oduševneným povzbudzovaním. Po rýchlom presune cez Rajecké Teplice sme vpálili do terénu na lúky medzi Teplicami a Stránskym. Na prvom krátkom “brdku” som sa posunul o pár miest dopredu. Bol to na dlhšiu dobu posledný posun vpred. Zo Stránskeho sa začalo už stúpať ostrejšie. Na maratón som si vzal môjho trailového fulla, ktorý má pekne cez 13 kíl a nie je to to pravé orechové na uphill. Jazdci predo mnou sa mi začali vzďalovať a každú chvíľu ma zo zadu dorazil niekto ďalší.
V druhej polovici stúpania Stráňanskou dolinou som mal celkom nutkanie otočiť to doľava do kopca. Je tam začiatok pekného trailu okolo kopca Žiar. Tam by som tých 130 mm zdvihu vedel využiť viac ako v stúpaní po šotoline. Každé stúpanie má ale niekde koniec a presne tam prišiel konečne čas, kde mi tie centimetre zdvihu konečne padli vhod. Po dlhom stúpaní začal takmer rovnako dlhý zjazd. Vôbec nie náročný na techniku, ale 130 mm zdvihu pridalo čosi na pohodlí a tlsté odolné plášte plné tmelu zredukovali riziko defektu, takže som mohol z kopca viac pritlačiť na pílu. Pár stratených miest zo stúpania sa mi podarilo získať späť.
S profíkom na trati
Zjazd nás zaviedol do Svitačovej doliny kúsok od neslávne známeho Kuneradskeho zámku, ktorý sa po požiari premenil na chátrajúcu ruinu. Tu sa nachádzala aj prvá občerstvovačka, kde som prvý a vlastne aj posledný raz zastavil kvôli doplneniu ionťáku do bidóna. Na ostatných občerstvovačkách som len spomalil a zobral si pohárik do ruky. Oproti minulému roku sa servis na občerstvovačkách vylepšil a obsluha sa celkom činila. Stúpanie Svitačovou dolinou znamenalo opäť mierny prepad vzad, ale už nie taký výrazný ako na prvom kopci. Tu ma míňal aj vedúci muž na dlhej trati a úradujúci majster Slovenska v maratóne - Tomáš Višňovský. No a rozdiel medzi profíkom a nami hobbíkmi bol veru priepastný. Vlastne sa mi zdalo, že nás minul rýchlejšie ako viacerí ebikeri, ktorí štartovali spolu s nami.Motivácia do ďalšieho ročníka
Po chvíli som dorazil aj na vrchol druhého kopca, kde začal druhý dlhý zjazd po málo používanej trávnatej zvážnici, kde bol vyjazdený len úzky chodníček, na ktorom boli nástrahy v podobe občasných voľných kameňov. Záver zjazdu okorenila rýchla kamenistá pasáž, kde som obehol pár jazdcov s defektom. Nasledovala oddychová pasáž dole asfaltkou s vetrom v chrbte až do obce Kunerad. Po krátkom stúpaní a rýchlejšej šotolinovej pasáži som dorazil až k chatkám na úpätí Martinských holí, kde som stretol kolegu z tímu Matúša, ktorý riešil práve defekt. Zastavil som sa pri ňom a pomohol som mu s opravou, keďže bojoval o umiestnenie na bedni v kategórii juniorov. Ďalej sme už pokračovali spolu. Nasledovali lúčne úseky, ktoré nás zaviedli až do Stránskeho, kde sme museli sfukujúci plášť opäť dofúkať. Prehupli sme sa opäť do Rajeckých Teplíc a v cieľovej rovinke sme si ešte strihli cieľový špurt, ktorý sa skončil v môj prospech hádam o šírku plášťa. Výsledný čas 2 hodiny a 25 minút a teda mierne zhoršenie oproti minulému roku. Bude aspoň čo zlepšovať budúci rok...
Dlhú maratónsku trať suverénne ovládol aktuálny majster SR v maratóne Tomáš Višňovský (Česká spořitelna - Accolade). Medzi ženami na dlhej trati zvíťazila Zuzana Juhásová (Bike Team Juhasky). Na strednej trati boli najrýchlejší Andrej Kubiš (SUNCYCLE.sk Racing Team) a Bianka Lániková (CK Dynamax Nitra). Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.
Výborná organizácia
Organizačnej stránke maratónu sa myslím nedá nič vytknúť. Jedlo, sprchy, umývanie bikov a ich úschova, všetko fungovalo ako malo. Dlhoročné skúsenosti organizátorov a podporu zo strany ŠKODA BIKE OPEN TOUR tu bolo jednoznačne vidieť, rovnako aj snahu o ekologický prístup k životnému prostrediu. Napríklad aj taký malý detail, keď nahradíte plastové taniere a príbory klasickými, sú pozitívnou elimináciou nadbytočného odpadu.