Škoda MTB Rajecké Teplice

MTB Maratón v Rajeckých Tepliciach je vďaka svojej trati ideálnym miestom na otestovanie kondície a tiež trochu odlišného prístupu k nastaveniu bicykla. Čo mám na mysli?

Ak človek viac ako 20 rokov jazdí na preteky a nevymetá pravidelne „bedne“, musí si jednoducho nájsť nejaký iný druh motivácie. A najmä ak sa bavíme o podujatí ako v Rajeckých Tepliciach. Povedzme si na rovinu, „gumovať" sa pravidelne na pomerne jednoduchej trati s 2 dlhými kopcami v 2 kolách chce pomerne veľké odhodlanie.

Aký je môj recept? Sme na pretekoch, naháňame sa medzi sebou, ale môj najväčší súper a zároveň spojenec nie je nikto iný ako ja. S podobným nastavením získate podľa mňa dostatok vôle vydržať oveľa dlhšie. Ako súboj dopadol, to si povieme, teraz sa vrátime pekne na začiatok príbehu o prvom kole Škoda Bike Open Tour.


Áno, píšem prvé kolo, pretože tradičný Svätý Jur sa musel pre slintačku a krívačku presunúť na nový termín, konkrétne na 26. júla. Rajecké sa tak stali prvým väčším testom maratóncov u nás. A stali sa aj skúškou odhodlania – a nepostaral sa o to dážď, ale pomerne nízke teploty, ráno atakujúce bod mrazu.

Každopádne trať ani nemohla byť v lepších podmienkach vďaka dlhodobému suchu. Zostala rovnaká ako minulé roky s malom zmenou v závere, čo ale nijako neovplynilo charakter s celkovým prevýšením 2050 metrov na cca 72 km. Dve dlhé malofatranské doliny sa postarajú o hlavný program.

A ešte jedno pozitívum na úvod. Kolá znamenajú dobrú možnosť porovnania, ako si človek vie rozhodiť sily v čase – niekto vidí pohár poloprázdny, niekto poloplný. Okrem maratónskej trate bolo v ponuke ešte veľa ďalších, dokonca pribudla novinka v podobe 30-kilometrovej verzie.


Ešte večer s Lenkou dohadujeme logistiku, predsa len 2 deti, z toho jedno cca 3-mesačné, to už chce viac rozmýšľania, no hádam neporušíme tradíciu fanklubu. Všetko vyladíme, o 7:15 parkujem a vonku je ozaj pekná „kemra“. Nevadí, veď som už zažil oveľa horšie a navyše je parádne sucho.

Nakoniec som sa obliekol ideálne a na dres putovala ozaj skvelá vesta Espresso, pod tým sieťované tielko, návleky na ruky a kolená a čelenka. Po rozjazdení som ešte vymenil „jesenné“ ponožky za poctivé zimné a všetko bolo pripravené tip-top.


Ak ste čítali niektoré moje články, možno ste zachytili, že pre bicykel ako BMC Fourstroke LT nie je podobná jednoduchá trať úplne ideálna. Preto som minulý rok vyrazil na ľahkom HT (vrátane iných podujatí) a celý „elaborát“ výberu nájdete rozpísaný v samostatnom článku.

No teraz ma lákalo skúsiť iný prístup a pár zmenených komponentov zhodilo z BMC vo výsledku takmer 1 kg. Rovnako som upravil nastavenie a o všetkom sa rád podelím neskôr v samostatnom článku (under construction). Ale pozornému oku určite neunikla pevná sedlovka, extra rýchle plášte Aspen ST so 170 TPI a testované kolieska NoLimited. Inak povedané, tento rok si hovorím, že naladeniu stroja na konkrétne podmienky a trať venujem viac času – a aspoň mám o čom písať. No, už mám takmer stranu a ešte nie som na štarte, poďme do akcie.

Keď sa ide kolmo hore a v technike dole, záleží najmä, ako dobre viete vyberať stopu a ovládať svoj stroj.

Vzhľadom na chladné počasie bola účasť cca 100 pretekárov na dlhej trati solídna a rovnako konkurencia, ktorá sa zišla. Napríklad Samo Kováč, predtým cestný cyklista, účastník viacerých etapových pretekov v drese Dukly a napríklad majster Slovenska v časovke do vrchu. Po novom prešiel k Tomášovi Višňovskému do tímu BeatMe ako nové želiezko domácej maratónskej scény, tréner a manežér v jednom sa postavil hneď vedľa neho.

Preto si hneď hovorím, že pozeranie po prvej skupine v kopci môže byť veľmi demotivujúce. A boli tam samozrejme mnohí ďalší, vrátane dlhoročných kamarátov/súperov.


Vyrážame, prejdeme Rajecké, Stránske, klasická „stojka“ a už sa formujeme do prvého dlhého kopca. Nejaká taktika ma väčšinou netrápi, no stúpanie je v úvode mierne, oplatí sa trochu viac zašívať. Ale už úvodným signálom je, že prvá skupina je stále na dohľad a rozhodne sa nevzďaľuje raketovým tempom. Pozriem na budík, čísla poriadne, no pocitovo mám chuť ísť... Sú to preteky na cca 3 hodiny, teda nič extrémne dlhé a hovorím si, že sa nebudem šetriť a uvidím.

Pomaly sa vzďaľujem aj kamarátom, ktorým väčšinou pozerám na chrbát. Celkovo mi ten cca 35-minútový kopec trval o takmer 2 minúty menej ako minulý rok s výkonom 365 wattov. Nech som „transparentný“, uvediem moju hmotnosť – 85 kg ráno. Keď vidím horizont, ešte pridám a šup do prvého zjazdu.

Áno, Rajecké Teplice rozhodne nemôžeme zaradiť medzi technické trate, no zdanie môže klamať. Vyberať v rýchlosti na zvážnici plnej štrku a kamienkov zákruty tak, aby človek držal „flow“ a čo najmenej siahal na brzdy, a všetko s pocitom istoty, to chce stále mať bicykel v ruke. Chytím dobrý rytmus a pomaly sa približujem k ďalším jazdcom predo mnou a postupne ich obieham.

Beriem od Dávida bidon na bufete (vďaka za support) a začínam okamžite ďalší kopec. V tomto sú Rajecké rovnaké ako HERO – ani kúsok roviny. Nielen že si človek nemôže úplne vydýchnuť, ale rovnako sa horšie dopĺňa energia. Navyše sa ide stále v rýchlom tempe a nejaké prežúvanie tyčiniek zaváňa vždy jemným pridusením.

Riešenie? Skvelým doplnkom je energeticky „hutné“ želé, ako má napríklad SIS či Amacx. Keď k nim človek pridá gél a energiu v bidone, vie sa celkom pohodlne dostať aj na približne 100 sacharidov za hodinu – len to treba občas vyskúšať aj mimo pretekov.


Druhý kopec je kúsok kratší, ale zase strmší. Vedie krásnou Svitačovou dolinou, pričom cesta popri potoku patrí medzi moje obľúbené, najmä na jeseň, keď všetko zahrá farbami. Teraz veľa času na kochanie nie je, letíme opäť dole. Znovu treba v rozbitom zjazde po zvážnici šliapať, čo je dôvod, prečo som zvolil celoodpružený bicykel. Keď sa ide kolmo hore a v technike dole, záleží najmä na tom, ako dobre viete vyberať stopu a ovládať svoj stroj.

Lenže ak treba v rýchlosti šliapať na rozbitom teréne, tlmič vzadu je vždy veľká výhoda – takže to je odpoveď na otázku, prečo som nevzal Almu ako minulý rok. Zvážnica je miestami rozrytá od strojov, ale zase pekne vyčistená - tu treba pochváliť organizátora. Na nepríjemný rigol sme včas upozornení a pred záverečným „zošupom“ ešte prežehlím čerstvo navezený makadam.

S Peťom si ideme dať kamarátsky špurt, ale viem, že s týmito nohami nemám šancu.

Blížim sa k bufetu s tradičnou panelkou, čo znamená jedno - môj fanklub. Už ich v diaľke počujem, nesklamali. Uzatvárame prvé kolo a šup do druhého. Vytvorili sme 3-člennú skupinu a ukrajujeme metre z dlhého stúpania. Aj keď som veľký, paradoxne trpím najviac na rovnejších úsekoch. Tam visím doslova ako na gume a rozhodne sa nehrniem dopredu na špicu.

Sme v druhej polovici, keď sa kopec prihne už lepšie a ešte lepšie, keď sa asfalt zmení na „terén“. Únava sa prejavuje, priemer je o 30 wattov nižší ako v 1. kole, čo robí cca 2 minúty. Ale stále žiadny umieráčik, šupnem na vrchole ďalší gél a opäť letíme nadol dlhočiznou zvážnicou – a aj bez teleskopky som si tam spravil PR.

Je snáď teleskopická sedlovka zbytočnosť? Určite nie, len jej výhody sa prejavia v strmom a technickom teréne. Na HT zase pomôže lepšie tlmiť väčšie terénne nerovnosti, ale teraz mám pod sebou 120 mm rezervu.

Posledný kopec, od Dávida beriem bidon s raketovým palivom BetaFuel. Len čo je horšie, trochu cítim pomalý nábeh kŕčov v slabinách – Rajecké sú takmer jediné preteky, kde ich pravidelne mávam. Dôvod? Jednoducho sú to prvé dlhšie preteky v sezóne a telo si musí opäť privyknúť na dlhú a intenzívnu záťaž.

Začínam viac zaraďovať jazdu zo sedla v dlhších úsekoch, čo mi pomáha. Pred vrcholom ma zozadu dorazí kamarát Peťo a vytvoríme dvojičku. Okolitá krajina sa mihá okolo, sústredím sa najmä na stopu. Čo ma potešilo, míňame oveľa menej jazdcov z krátkej trasy ako minulé roky.

Úprava časov zrejme pomohla, minulý rok ma neustále skákanie zo stopy do stopy stálo defekt na prednom kolese a následný peší výlet do cieľa, keď som dobre nezatiahol ventil.

Rovnako ma ale teší, že po celý čas sa je s kým naháňať. Žiadny osamotený „survival“ v lese, ale preteky so všetkým, ako má byť.


Asfaltová cesta do Kuneradu ponúka asi poslednú možnosť vydýchnuť si a následný prudký výšľap k bufetu musím už jedine zo sedla – vlastne už každý „brdek“, pretože inak mi berie nohy do kŕčov. Záver je trochu upravený oproti minulým rokom, ale charakterom podobný. Rýchle lúky ponad Stránske nás privedú na dlhú ulicu ku kúpalisku.

S Peťom si ideme dať kamarátsky špurt, ale už viem, že s týmito nohami nemám žiadnu šancu. Každopádne skúsim a vytočím „neuveriteľných“ 870 wattov... Čiže asi ako priemerná juniorka. Nakoniec končím s časom cca 3 hodiny a 6 minút.

Z víťazstva sa nakoniec radoval Tomáš Višnovský (BeatMe Cycling Team), ktorý si nakoniec slušne „naložil“ v čase 2:44 hod. Dlho totiž viedol Jakub Jenčuš (PRO efekt Across) a až v záverečných úsekoch ho Višňa dotiahol. Tretí dokončil spomínaný Samo Kováč za 2:48.

Medzi ženami zvíťazila v čase 3:25 Martina Krahulcová (D2 Mont Merida). Kompletné výsledky všetkých kategórií a tratí nájdete na tomto odkaze. Záznam mojej jazdy v aplikácii Strava.


A ja? Mne to vydalo na celkové 16. miesto, ale rozhodne mám v cieli radosť – či už z hľadiska časového odstupu od víťaza a ostatných, no najmä ako som spomínal v úvode, porazil som najväčšieho súpera. V roku 2023 na rovnakom bicykli som trať prešiel priemernou rýchlosťou 21,7 km/h. A teraz bola moja priemerná rýchlosť v cieli 23,2 km/h.

A prečo tu všetkým pretŕčam moje „výkony“, akoby som vyhral etapu na Gire? Nuž, zrejme ste si všimli, že sa v mnohých témach venujeme tréningu a snahe o postupné zlepšovanie – narážam najmä na sériu s Tomášom Višňovským. A mať v ruke aj hmatateľný dôkaz, nielen kopec rečí a teórie, je rozhodne dobrý pocit, že aj po x rokoch sa stále dá niekam posúvať. A, samozrejme, svoju úlohu zohralo aj prispôsobenie stroja a ďalšie detaily... Jednoducho radosť zo súhry tela aj materiálu. Ak už nič iné, snáď vás podobne personalizovaný report zabavil.


Musím povedať, že deň v Rajeckých Tepliciach vyšiel na jednotku. A nielen pre mňa. Celá naša rodinka sa zabavila. Veľkú zásluhu má veľmi príjemné zázemie na kúpalisku. Oddychová zóna, stánky, skákací hrad... S famíliou podobné veci okamžite naberajú na dôležitosti. Rovnako ako kopec kamarátov a známych.

Vtedy si človek opäť uvedomí, prečo na podobné akcie stále chodí. Sezóna 2025 je teda definitívne odpálená...