XV. Horská časovka do vrchu Podsuchá - Smrekovica

22. september, nedeľa, jubilejný 15. ročník a moja tretia účasť na tomto podujatí. Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. Podarilo sa mi na Smrekovici konečne uspieť?

Časovka na Smrekovicu sa pravidelne koná 15. septembra, no tento rok tomu tak nebolo. Počasie sa ovplyvniť nedá, preteká sa zvyčajne aj vtedy, keď sa zhorší, veď upršaný ročník som zažil na mojej premiére. Tentokrát však Slovensko zasiahli extrémne úhrny zrážok, a tak sa Smrekovica posunula o týždeň.

Dlhšia pauza a nakopnúť sa pred náročným víkendom

My na východe sme síce „apokalypsu“ nemali, no na jazdenie to aj tak veľmi nebolo a aj keď sa to trochu umúdrilo, pre zmenu to nevyšlo mne. Na bike som sadol až v stredu. Veď predsa: „Streda, na bike ísť treba.“ Sadám na cesťák, smer Tatry a dám si po dlhšej dobe Hrebienok, nejaké to tempo v stúpaniach, po návrate do Kežmarku ešte do susednej obce nejaké tie intervalové výpady na segmentoch.

Keď mi na Garmine zasvieti „Choď“, tak to málokedy odignorujem, to už sa radšej odpojím iným smerom. 63 km a tisícka nastúpaných.


Na cesťák sadám aj na druhý deň, tiež si dám nejaké „intervaly“, ktoré striedam s pohodovou jazdou. Je to fajn takto kombinovať a striedať na výjazdoch. Do Tatranskej Lomnice, zjazd do Veľkej a cez Mlynicu späť na Tatry.

Ani v piatok doobeda, keďže poobedie trávim v práci, doma neobsedím. Pre zmenu ráno vyťahujem MTB, ale už žiadne tempo a celý výjazd na pohodu. Na Bielej vode ešte stretávam kamaráta, tak niečo krátke pojazdíme spolu. Okruh cez Starú Lesnú a Tatranskú Lomnicu. Niečo cez 160 km za 3 dni a čaká ma náročný víkend, tak snáď nohy budú v pohode. V sobotu časovka v susedných Mlynčekoch a v nedeľu Smrekovica.

VRL Mlynčeky

Dnes ma čaká prvá časovka tohto víkendu - memoriál Waltera Rennera ako posledné kolo Východ Road Ligy. Tú síce nejazdím, no túto časovku 5 km od domu predsa nevynechám. Ide ale o taký „šprint“ do mierneho kopca, keďže parametre sú 6,8 km a cca 215 m prevýšenie. Do Mlynčekov samozrejme na biku, ešte nejaký ten rozjazd na zahriatie a 11:44 na to „dupnem“. Čas 13:40, keďže časomiera každému nejaké tie sekundy pridala a časy s oficiálnymi výsledkami veľmi nesedeli. Nakoniec to vyšlo na druhé miesto v kategórii, výsledky nájdete na tomto odkaze.

Šťastie sa na mňa usmialo aj v tombole a ušla sa mi prvá cena - automatická práčka. Časovku som ešte potom bol vyjazdiť cca 30 km podtatranským výjazdom. Ale poďme už konečne k tej Smrekovici.

Cesťák alebo MTB?

Aký bike je lepší na túto časovku a aký vlastne vziať? Parametre tohto stúpania sú 8 km a necelých 800 výškových. Slušná porcia. V roku 2022 som túto časovku absolvoval na MTB a môj čas 35:56 mi vyniesol „zemiakovú“ pozíciu. Minulý rok na cesťáku som svoj čas vylepšil o 27 sekúnd na 35:29, no skončil som vo svojej kategórii šiesty. Nejaké to porovnanie si môžete prečítať v minuloročnej reportáži.

Teraz som mal menšiu dilemu, na nejakých 90 % som bol rozhodnutý pre cesťák, no trochu som rozmýšľal aj nad mojím HT-čkom. Nakoniec však beriem prvý variant.

Starý dobrý vlak a prezentácia

Dnes má byť opäť krásny slnečný deň, no ráno u nás, v Kežmarku pod Tatrami, je riadne chladné, sú 3 stupne nad nulou. Na nohy mi musia stačiť MTBIKER kraťasy. Hore si na dres ešte dám bundu Castelli Transition 2. Trocha mi je pri čakaní na osobák do Popradu na zastávke chladno, ale niečo predsa musím vydržať.

Škoda toho nového grafikonu, kvôli ktorému teraz nemám rýchlikový prípoj, 8:30 už by bolo neskoro. Ešteže ide osobák, aj keď s prestupom v Mikuláši, o 9:00 som v Ružomberku na stanici.


Zapínam Garmin a čaká ma cca 12 km presun na Podsuchú. Na semafore ma osloví jeden starší pán na e-biku, postrehol som ho aj vo vlaku. Že tiež ide tým smerom niekde pojazdiť, a tak ideme spolu. Aspoň nemusím sledovať odbočky v meste, Ružomberok pozná zrejme lepšie ako ja.

Vymotáme sa z mesta a napájame sa na Cyklokorytničku, lepšie ako hlavný ťah, len škoda toho krátkeho štrkového úseku. Ale dá sa to prejsť. Prichádzame na Podsuchú, kde sa rozlúčime a ja idem na prezentáciu.


Tá prebieha vonku pred Bodegou. Sú tu malí pretekári - aj ich čaká Smrekovica, ale pochopiteľne len záverečná časť rozdelená podľa veku. Dostávam štartovné číslo, lístok na obed a malé občerstvenie v podobe tyčinky. Prechádzam okolo stola vedľa, kde idem hlásiť meno. Viem... Poteší, ak ma takto hneď spoznajú. Stretávam aj Sama Kováča. „No čo, ideš prekonať osobák (rekord trate)?“ „Snáď hej.“

Ostávam ale sedieť, nejdem do pedálov, no dupem, čo to dá a až cítim, ako sa mi trasú riadidlá.

Idem si nachystať bike, tie štartovné čísla by mohli byť väčšie. Keď to dám do stredu, tak mi to trčí pod mojím veľkým Garminom a ani nevidno číslo, tak to dám na stranu o bowdeny. Ešte si kúpim pamätné tričko. Dávam všetko nepotrebné z biku dole. Brašnu pod sedlom, zadnú blikačku, bidon mi tiež netreba, nikdy som na časovkách nepil, na to nie je čas. Veci s batohom dávam do pripravenej dodávky, ktorá nám to vyvezie hore a ja sa idem trochu rozjazdiť - niečo po ceste, niečo smerom na Smrekovicu.

Osobák padol, bude aj umiestnenie?

Niečo pred jedenástou sa to už začína pred štartom plniť. Štartujeme po dvojiciach v 30-sekundových intervaloch, čiže v mojom prípade 11:06. Štartujem s bikerom na MTB. Doma som si pridal segment Smrekovica medzi obľúbené, a tak budem vidieť aktuálny stav s mojím doterajším PR. Niečo na motiváciu. Posledné sekundy a ide sa na to.

Zaradený zhruba stredný pastorok, vpredu samozrejme malá píla. Úvod je miernejší, láka to trochu viac dupnúť. Občas mrknem, ako som na tom s časom, až po prvom kilometri sa dostávam k miernemu náskoku oproti PR-ku. Ale stále je to len do 10 sekúnd, no ešte sme len na začiatku. Prvý úsek s novým asfaltovým kobercom. Škoda, že to takto nejde v celku až hore, ale aspoň tie najviac deravé časti sú opravené.


Nový koberec strieda horší asfalt a takto na striedačku. Predbieham ďalších a ďalších, čo štartovali predo mnou. Polovica za nami, som zhruba 20 sekúnd v pluse. Na tempe nepoľavujem a idem, čo to dá. Tepy zaseknuté od 173 do 175 už od druhého kilometra.

Ide sa mi dobre, náskok sa mi pekne zvyšuje. Keď sa to dostáva k 40-tim sekundám a stále to narastá, viem, že osobák zrejme prekonám. No aj napriek pekným číslam nepoľavujem, veď nech je čas čo najlepší. Zákruta a prichádza najťažšia časť, do konca posledné 3 km, čiže začína šiesty kilometer. Najľahší prevod a snažím sa ísť viac kadenčne, no mám už celkom dosť. Už tam mám cez minútu, tepy stále rovnaké. Ukazuje to dobre?


Posledný kilometer už je opäť trochu miernejší, zaraďujem niečo ťažšie, zákruta s dlažobnými kockami - jedna, druhá a cieľová rovinka. Ostávam ale sedieť, nejdem do pedálov, no dupem, čo to dá a až cítim, ako sa mi trasú riadidlá.

Len počujem v mikrofóne: „Toto bude veľmi dobrý čas, 33:35, zatiaľ druhý najlepší.“ Som so svojím výkonom spokojný, no za mnou štartovalo ešte okolo 50 súťažiacich, tak sa to môže ešte pomeniť.

Občerstvenie, vyhodnotenie a domov

Ešte chvíľu krúžim na biku po dojazde do cieľa, nechcem hneď zastať. Zdalo sa mi, že dostanem kŕč do nohy, ale možno len taký pocit. Prichádza aj Samo Kováč, ktorý neskrýva úsmev a spokojnosť so svojím výkonom. Idem si po veci, natiahnem si bundu, aj keď je celkom príjemne a idem sa občerstviť kofolou. Medzitým začne vyhlasovanie detských kategórií.


Vyhlasovanie hlavných kategórií je naplánované na 13:00, čiže ešte necelá hodinka, a tak si idem dať teplý guláš pri pokeci s kamarátom Mišom. Čas v partii ide rýchlo a onedlho sa začína vyhlasovanie výsledkov. Víťazom sa stal Samuel Kováč, ktorý opäť posunul rekord trate na neuveriteľných 28:26. Toto sa bude ťažko prekonávať. U nežného pohlavia dominovala Lýdia Žáčiková s časom 43:58. Nezabudlo sa ani na odmenenie najstarších účastníkov.


A ako som obstál ja? Pri vyhlasovaní mojej kategórie, keď zaznelo tretie miesto a nebol som to ja, tak si hovorím, že nič z toho, asi štvrtý. A tak som bol milo prekvapený, keď pri druhom mieste povedali moje meno.

Keď sme si so Samom podávali ruky, vraví mi: „Vidíš, hovoril som ti, že si so mnou na bedni.“ Stáť s majstrom Slovenska do vrchu na bedni sa mi možno tak skoro nepodarí, a tak som si splnil cieľ a aj sen zároveň. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto tomto odkaze.


Hm, ako sa teraz odnesiem domov? Víno darujem a ďalšie veci už nejak naložím do batoha a vrecúška. Ešte pokecám s organizátorom pri druhom guláši. Rozlúčime sa a ja môžem ísť dole. Vlaky som si ešte nezisťoval, veď prídem do Ružomberka a pozriem.

Opäť, tak ako ráno, po Cyklokorytničke a následne červenom C cez mesto na stanicu. Je zhruba 14:40, idem kúpiť lístky. Nebyť polhodinového meškania rýchlika, tak si na stanici ešte pekne počkám. Niekedy tie meškania majú aj výhodu...


Vystupujem v Poprade, je ešte pekne slnečno, a tak sa rozhodnem, že si ešte trochu zajazdím a namiesto vlaku do Kežmarku idem naokolo na biku. Na kruhovom odbočujem smer Veľká a pokračujem na Veľký Slavkov, odtiaľ do Novej Lesnej a lesnou asfaltkou do Smokovca. Odtiaľ už len klasický návrat cez Lomnicu a Kežmarské Žľaby domov. Namiesto čakania na prípoj som si pekne zajazdil, takmer 40 km a necelých 500 výškových.

Zhodnotenie a pár slov na záver

Čo na záver? Organizácii a všetkému okolo pretekov nemám čo vytknúť, veď bol to už 15-ty ročník, čiže akcia, ktorá už má svoje miesto v kalendári dlhodobo. Prezentácia, vyhodnotenie, guláš, milí ľudia, príjemná atmosféra, dobrá partia...

A k hodnoteniu môjho výkonu? Môžem byť len spokojný. Podarilo sa mi pekne umiestniť a zároveň si vylepšiť čas na tejto časovke o 1:54 min. Wattmeter nemám, čiže len na pocit a tepy a samozrejme ma zaujímal čas v porovnaní s predošlým PR. Priemerný tep som dosiahol 173, s maximom 177, čiže ešte som kľudne mohol ísť do vyšších čísel.

Ale to si človek vždy povie až vtedy, keď už je po všetkom. Lepší stav cesty na pár miestach určite pomohol drobnými sekundami, no hlavný dôvod bol, že sa mi proste išlo super, ani v najstrmších úsekoch som nemal pocit nejakej krízy a hľadania ľahšieho prevodu. Vidíme sa o rok na Smrekovici.