Kráľovská časovka

Priniesol nový asfalt poriadny rekord? Dá sa vyjsť na cestnom bicykli až na vrchol Kráľovej hole a aké možnosti ponúka okolie?

Myslím, že o výstavbe novej asfaltovej cesty na Kráľovu hoľu ste už počuli – a keby nie, hneď odkážem na jeden starší článok, kde sa o všetkom dozviete viac. Na slovenské pomery je to veľmi ojedinelý projekt a Kráľovská časovka bola akousi oficiálnou „otváračkou“.

Ja som bol zvedavý, ako bude nový koberec vyzerať vo finále, pretože naposledy pri fotení sa ešte dorábali krajnice a množstvo iných detailov. Rovnako ma zaujímalo, či po návrate z Dolomitov zvíťazia červené krvinky, alebo skôr unavené nohy po maratóne HERO. Nie je lepší spôsob na zistenie než disciplína pravdy, no nie?


Ladíme na poslednú chvíľu logistiku, nakoniec sa ale s celou famíliou presúvame v piatok do Telgártu. A musím povedať, že ubytovanie v apartmánoch Ski Telgárt je pre rodinu super. Žiadna silená reklama, len dobrý tip za nás. Priestranné a upravené okolie, super ihrisko, hneď vedľa známa kaviareň vo vozni a na dohľad najfotografovanejšia technická pamiatka u nás – železničný viadukt.

Nohy alebo krvinky

V sobotu sa budíme do nádherného rána, je ešte pomerne chladno a pri zjazde z Telgártu do Šumiaca mi teplota na GPS klesá aj na 7 stupňov. Všetko ale napraví slniečko, keď začnem od hlavnej cesty stúpať do dediny. Tu už všetko žije, privíta ma parádne zázemie. Kolegovia aj partia z Banskobystrického kraja majú plné ruky práce, ladia sa posledné detaily a registrácia začína bežať.


Štart je naplánovaný na 9:00 a je posunutý až do prvej zákruty – dôvodom je naša klasická slovenská „nátura“, ktorú ale nemusíme ďalej rozoberať. Ešte zaznie tradičný kráľovohoľský chorál, ladí sa časomiera a všetko sa posunie na 9:10.

Ste takmer v 2000 metroch, treba ísť opatrne a neponáhľať sa.

Štartujeme vo dvojiciach a ja som chytil kolegu a bývalého profesionála Mareka Čaneckého, s ktorým nájdete u nás aj zaujímavý rozhovor. Zhrniem to pomerne jednoducho. Únava z extrémneho maratónu, cestovanie a nulové rozjazdenie vyplývajúce z niektorých povinností neboli ideálnou štartovacou čiarou, ale dôležité bude začať s citom.


A čo sa nestane? Marek vedľa mňa vyštartuje ako raketa a ja asi 30 sekúnd neviem nacvaknúť cestnú tretru. Presne sem by sa teraz hodil ten smajlík opičky, čo si rukami zatvára oči. Keď konečne nacvaknem, vidím Mareka už v diaľke, „splaším sa“ a samozrejme prepálim tempo... Vydržím ho asi 8 minút, potom mi kráľovsky dôjde a nasleduje strašlivé trápenie v celkovom čase 25 minút.

No nechcem ďalej vyplakávať, posledné časovky mi jednoducho nevyšli, ale teraz ma všetko rýchlo prejde. Stačí, keď po chvíli nasadnem na bicykel a pokračujem ďalej – veď stále nie som na vrchole, no nie?

Na Kráľovu hoľu so žiletkou?

Samozrejme, nový asfalt je spravený po chatu, kde bol aj cieľ časovky. No stále ešte máte takmer 5 km k vrcholu, kam vedie stará asfaltová cesta. Jej úvodná časť odradí zrejme najviac klasických „žiletkárov“, pretože úseky hneď za chatou sú paradoxne aj najviac rozbité.


Mám nasadené 28 mm plášte a s nimi sa dalo všetko zvládnuť s trochou opatrnosti. Paradoxne čím vyššie, tým je cesta lepšia a od Kráľovej skaly (okolo 1650 m n. m.) už žiadne gravel úseky, len popukaný asfalt. Až úplne pod vrcholom zase nejaká „šotolina“ a väčšie jamy. Bolo nádherne, nefúkalo a na spackanú časovku už dávno nemyslím.


Samozrejme, väčší pozor treba dávať cestou nadol a hlavne si nezabudnúť nejaké to oblečenie. Ste takmer v 2000 metroch, treba ísť opatrne a neponáhľať sa. Ak všetko akceptujete, potom si hore môžete vyjsť aj na cestnom bicykli a budete mať zážitok.

Takže: ako rýchlo sa dá ísť po chatu?

Celkovým víťazom časovky a majiteľom najrýchlejšieho času je rovnako ako na Sliezskom dome Samo Kováč z tímu BeatMe. Od prvej zákruty hore vyšiel v čase 18:24 a priemernou rýchlosťou 21 km/h.

Medzi ženami zvíťazila Martina Krahulcová (D2 Mont Merida Cycling Team) za 23 minút a 52 sekúnd. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.


Aby nezostalo len pri mojich dojmoch, poprosil som Sama o pár postrehov formou malého rozhovoru.

Čauko, aký si mal pôvodne cieľ?
Môj prvoradý cieľ bol dať si veľmi intenzívny tréning pred ďalšou časťou sezóny a zároveň si utvrdiť tréningový progres.

Aká bola realita?
Realita bola, úprimne, nad očakávania. S Tomášom sme si určili prvú časť na 410 wattov s tým, že by som mal postupne zrýchľovať. Keďže som sa už pri rozjazdení cítil skvele, tak som začal prvú polovicu do 425 W a nakoniec som tempo dokázal ešte zvýšiť, čo som teda vôbec nečakal.


Keď porovnáš tento kopec a Sliezsky dom, čo ti sedí viac?
Úprimne, Sliezsky dom mi až tak nesedí, táto časť Kráľovej hole je viac nepravidelná - sú tam mierne schody, čo mám radšej. Hlavne na začiatku sú relatívne rýchle úseky, naopak, na Sliezskom je to stále extrémne prudké. Ale naopak, keď dokončia asfalt podľa plánu až hore, tak bude Sliezsky omnoho kratšia bolesť.

Čo hovoríš na nový asfalt?
Tam nie je čo dodať, aj v tom vysokom vypätí síl som ho vnímal pod kolesami a na cestnom bicykli to je naozaj nádhera.


Spolu s ďalšími stúpaniami v okolí nám tu vzniká tréningový raj vrchárov, čo myslíš?
Len súhlasím. Okolie Liptova, Vysokých a Nízkych Tatier je centrom najväčších slovenských kopcov a ja som len rád, že som sa narodil v tejto lokalite.

Deň sa zďaleka nekončí

Zázemie v Šumiaci sa opäť naplnilo a vyhlásenie výsledkov malo, myslím, výbornú atmosféru. Bolo vidno, že určité napätie, aké prináša „súboj s časom“ a s tým spojené nastavenie mysle, už dávno opadlo.


Ale už počas neho za mnou stále chodil mladý a pozeral, kedy skončíme. Dôvod? Nuž, ako som spomínal, z Dolomitov prišiel nažhavený a rozhodne ho vášeň neopustila. V zázemí spravil asi 50 koliečok a rovnako chce ísť na trať. Beriem lano a som zvedavý, pokiaľ ho kopec bude baviť. Skončili sme až na chate.

Úprimne povedané, bol som veľmi hrdý, pretože aj keď som mu pomáhal, stále sa musel vydržať sústrediť a šliapať, dole zase ísť s citom. A ešte sme sa na chate zišli celá rodina.

Nedeľný gravel prieskum nových miest

Zutekať domov po časovke je podľa mňa škoda, pretože ak máte možnosť a čas, okolie ponúka skvelé možnosti jazdenia. Len pár kilometrov ďalej je Muránska planina, ktorú sme vám aj s pekným okruhom predstavili nedávno.

Ja teraz nejdem na Veľkú lúku, ale po krásnej šotoline sa dostávam na Severnú lúku, odkiaľ mám Muráň ako na dlani. Na opačnej strane zase trčí Kráľova hoľa a hrebeň Nízkych Tatier.

Krásne atrakcie, edukatívne zóny, prednášky o zvieratách a vláčik - zážitok pre celú rodinu.

Následne spravím malý okruh a vrátim sa do Šumiaca. Prečo? Nuž, mojím cieľom je preskúmať stúpanie do sedla Priehyba, ktoré tvorí prechod na Liptov. Postupne po cyklotrasách a bočných cestičkách sa dostávam do dediny Heľpa, odkiaľ sa začína samotný kopec. Krásna cesta, v hornej časti dokonca vynovený asfalt a slušné parametre, ktoré vás vyvedú do výšky 1290 m n. m.


Zo sedla ale nepokračujem na Liptov – po cyklotrasách či zvážniciach traverzujem popod hrebeň Nízkych Tatier (odporúčam si tu pískať) a vybieham v Závadke nad Hronom. Z nej už po asfalte späť na Muránsku planinu za rodinou. Ešte si po ceste vybieham na Prednú horu, kam vedú nádherné serpentíny, Braňo Mojsej tu ale nebol... Nevadí. Mapku trasy aj s možnosťou stiahnutia GPX nájdete v sekcii Aktivity.


Rande máme pri sysľoch a musím povedať, že ak máte deti, fakt ich sem zoberte. Žiadne zdieranie, že za kopec € uvidíte pár zvieratiek, ale naozaj krásne a vkusne spravené atrakcie, edukatívne zóny, prednášky o zvieratách (mladého nadchla ukážka veľkého orla skalného) a dokonca vláčik, ktorý ich sem vie vziať z Muráňa. Rozhodne sa zabavia, než vy preskúmate krásy okolia. A že mi ich ešte kopec ostalo! No aspoň dôvod prísť znovu a myslím, že nebudeme otáľať.

Samozrejme, že aj bez asfaltovej cesty na Kráľovu hoľu ponúkala oblasť veľa možností. No s ňou trochu viac ožíva potenciál okolia, trochu sa prebúdzajú služby a všetko do seba tak nejako pekne zapadá.