L'Etape Czech Republic by Tour de France - kopcovitá etapa

Môže byť cyklista spokojný aj so zemiakovou medailou? Keď vie, na čom je a na čom záleží, tak určite áno.

Stojím na štarte mojej ďalšej pražskej L'Etape, ale nervozitu necítim. Prečo? Lebo už som tu štvrtýkrát a veľmi dobre viem, čo ma čaká a čo bude nasledovať. A to mi pridáva na pokoji. Peter, ktorý má na bicykli druhú GoPro a v Prahe je so mnou už tretíkrát, taký pokojný nie je. Z bočnice predného kolesa mu uniká vzduch a nepomáha ani tmel, ktorý má v plášti.


Posielam ho za Marekom, jeho cycling support je partnerom akcie a hore na Strahove majú rozložený stánok. Vidím sa s ním, až keď je pár minút do štartu. Pod cieľovou bránou mi ukazuje nový plášť, ktorý dostal. Ja si ešte z prvého radu odskočím k cisterne s vodou, ešte raz sa napijem a poriadne sa pooblievam. Čaká nás horúci deň.

Watty tečú potokom

Odštartované. Prvé kilometre cez mesto máme ešte doprovod, ostrý začiatok nás čaká asi na 8. kilometri. Aj preto som vynechal rozjazdenie, na rozbehnutie nôh využívam regulovaný úvod. Keď nám Martin Hačecký zamáva z riaditeľskej Škody, už viem, čo bude nasledovať. Práčka.


Na želanej pozícii v skupine vydržím vždy len chvíľu a už ma niekto predbieha a ja v poradí klesám. Takže musím opäť dupnúť aj ja. A takto sa to opakuje, ako keď sa točí bielizeň v bubne práčky.

Celú dobu si však pripomínam, že energiu takto na začiatku treba šetriť, v kopcoch budem potrebovať každý watt. Nie každý rozmýšľa rovnako, je vidieť, ako majú v začiatku pretekov všetci veľa energie a do pedálov šliapu, ako keby ich nečakalo takmer 140 zvlnených kilometrov.

S úplným čelom sa lúčim asi na 25. kilometri. Úvod stúpania tlačím 500 wattov, ale ani to nestačí na najlepších. A tak zvoľním. Päťminútový kopec s priemerom 420 wattov v mojom prípade znamená, že mi odišlo asi 20 najlepších. Ale s tým som počítal a naopak sa teším, že som sa ocitol v slušne veľkej skupine. Ďalšie nástrahy dňa prekonávam spolu s asi tridsiatimi parťákmi a troma parťáčkami.

Trhací kalendár

Ešte nie sme ani v polovici, preto myslím najmä na šetrenie síl a dopĺňanie energie. Na Wahoo nastavujem obrazovku Summit Climbing, čo mi pomáha rozložiť si sily v kopcoch. Objektívne mám okolo seba oveľa silnejších vrchárov, takže zakaždým, keď sa asfalt zdvihne, trpím. Či má kopec 5 alebo 10 minút, stále mi watty lietajú okolo čísla 400.

Na druhej strane sa teším, že každý raz sa mi podarí udržať a čelo našej skupiny si viem relatívne v pohode ustrážiť. Nie každému sa to darí, naša skupina je po každom kopci menšia.


Aby som trochu oklamal hlavu, zostávajúcu porciu kilometrov si rozložím na menšie časti. Prvý záchytný bod mám v Roztokoch asi na 75. kilometri, kde sa teším na kamošov. V noci mi poslali fotky, takže viem, že na ceste ma čakajú nápisy. Dúfam, že sa mi podarí všetko zachytiť na kameru, mrzelo by ma, ak by mi vo videu takýto okamih chýbal.

Nakoniec to všetko klapne, atmosféra je dokonalá, GoPro nezamrzla a že sa divákom nepodarilo zapáliť svetlicu, to mi nevadí. Aj tak je to blázinec.

Po dojazde sa zo Stravy dozvedám, že v živote som tento segment tak rýchlo nešiel.

Eufória ma rýchlo opúšťa, keď si spomeniem, aký náročný kopec je za Roztokmi. Som ako na gume, ale opäť prežívam. Celý úsek nám trvá asi 10 minút, priemerný sklon je slušných 6,6 %. Keď sa rozhliadnem okolo seba v nasledujúcom zjazde, vidím už len približne 15 súputníkov. Jedným z nich je najlepšia žena v bielo-zlatej kombinácii, tempo sa postaralo o jej konkurentku a aj klubovú kolegyňu.

Piť, piť, piť

Ďalší moment, na ktorý sa fixujem, je na 102. kilometri. Kamarát Edo ma tam čaká s vodou. Moje dve prázdne „sedmičky“ putujú do priekopy a rovnaký objem ionťáku strkám do košíka. Na poslednom oficiálnom bufete beriem ešte jeden bidon, sladkú tekutinu by som radšej vymenil za čistú vodu, ale darovanému…

Na otázku od kolegu zo skupiny, či nás čakajú ešte kopce, chybne odpovedám, že nie. Že posledný kopec je až na Strahove. Zabudol som na „Úhoničák“, kde som minulý rok založil úspešný únik. Tým, že priemer má len necelé 4 percentá, nemusím sa tak „gumovať“ ako na strmých úsekoch.

V tomto momente mám slušnú predstavu o súperoch, presne viem povedať, kto bude v poslednom stúpaní najsilnejší. Do cieľa zostáva necelých 20 km, takže na záver myslíme už všetci.

Finále bolí, ale myslím na Almeidu

Tým, že Strahov plánujú prerábať, budúci rok L'Etape opustí túto lokalitu. Aj preto si v duchu hovorím, že v posledných kilometroch, ktoré sú najmä smerom hore, nechám úplne všetko.

Do predposledného stúpania naletíme všetci v slušnej rýchlosti, do cieľa máme asi 5 km. Hneď je vidieť, kto je silný vrchár, ale ja chcem ísť s rozumom a preto sa úmyselne krotím. 5 ľudí si nechám na kúsok odísť a čakám, čo sa bude diať.


Rovnomerným, ale pre mňa vysokým tempom, sa posúvam stále bližšie k úplnému čelu našej skupiny. Úsek 1,35 km s priemerom 5 % musím ísť cez 400 wattov, aby som na horizonte dobehol čelnú dvojicu. Po dojazde sa zo Stravy dozvedám, že v živote som tento segment tak rýchlo nešiel.

Ani neviem prečo, ale keď mi čelo pod kopcom utekalo, spomenul som si na výborne jazdiaceho Almeidu, ktorý vo Švajčiarsku často nechal súperov na začiatku kopca odskočiť, aby ich neskôr vlastným tempom dobehol a potom aj predbehol.


Na krátkej rovine sa snažím chytiť dych a najmä v krátkom zjazde hneď cítim, ako sa nižšia hmotnosť súperov zmenila na moju výhodu.

Hodiny sledovania cyklistiky v TV sa mi začali konečne vyplácať.

Ale moja radosť netrvá dlho. Posledný technický úsek idem ešte na čele, v šikane dokonca získam malý náskok, ale čaká nás ešte posledných 500 metrov so sklonom 7 %. Súper dobre vyhodnotí, že tu sa ma musí zbaviť, a tak nastúpi. Ja sa k nemu dokážem dotiahnuť opäť až na horizonte, môj výkon takmer 500 wattov mi zarobí na ďalšie PR (personal record).

Mali sa ma zbaviť v kopci

Cieľovú rovinku idem pri mantineli z prvej pozície, aby mi stačilo si strážiť len jednu stranu. Už sme len dvaja, tretí kolega už zaostáva toľko, že do nášho šprintu sa nezapojil. Chalan mi z môjho „háku“ vyrazí ako prvý, stavil na dlhší šprint. Ja mám čas na reakciu, dokonca sa vraciam ešte aj na chvíľu do sedla.

Na posledné desiatky metrov si verím. Šprint sa mi podaril a ja sa z online výsledkov rýchlo dozviem, že som to v tento deň dotiahol na 21. miesto celkovo a 4. miesto v kategórii. S týmto som samozrejme veľmi spokojný. Keď si spomeniem, ako som hasil požiar takmer v každom kopci, tak by som neveril, že z našej skupiny prídem do cieľa ako prvý.

Ako dobrý výkon zopakovať?

Atmosféru a lepšiu predstavu o tom, ako to v tento slnečný deň vyzeralo, najlepšie sprostredkuje naše video. Poslednú L'Etape na Strahove som si skutočne užil, okrem všetkých vecí, ktoré na tomto podujatí zvyčajne chválim, ma potešil aj môj výkon.

Vlastné očakávania som splnil na 110 %, určite som za sebou nechal aj oveľa silnejších súperov. Keď nad tým teraz uvažujem, najväčšiu zásluhu na tom má hneď niekoľko vecí.

Už som otravný s tým, ako dokola zdôrazňujem dopĺňanie energie. 100 g sacharidov na hodinu som dodržal a podľa PR v posledných kilometroch súdim, že to malo zmysel. Kľúčové bolo aj pitie, na trati sme videli niekoľko cyklistov, ktorí museli z bicykla dokonca zosadnúť. Dobre mi padlo, že na štarte som stál oddýchnutý. Poslednú intenzitu som mal v stredu, vo štvrtok som sa len vyjazdil a potom až do soboty som len oddychoval.

Ale nič z toho by mi nepomohlo, ak by som mal v úvode alebo v kopcoch veľké oči a prepálil by som tempo. Rozumná jazda v štýle Almeidu sa mi osvedčila.

Teraz doma môžem povedať, že hodiny sledovania cyklistiky v TV sa mi začali konečne vyplácať.

Detaily môjho výkonu a trasu L'Etape Czech Republic 2025 nájdete aj v MTBIKER Aktivitách. Výsledky a ďaľšie súvisiace odkazy do MTBIKER shopu čakajú v popise videa na našom YouTube.