MTBIKER Sliezsky kráľ 2025

Ako rýchlo sa dá vyjsť kopec s priemerom 10 %, alebo, naopak, ako sa dá zrazu stratiť 40 wattov? O tom, ale aj o skvelej atmosfére horskej časovky s najkrajším dojazdom.

Hneď na úvod priznávam, že som trochu zaujatý. Stúpanie na Sliezsky dom bolo prvé, ktoré sme spoločne s Adamom spracovali do série najkrajších stúpaní v roku 2020. To bol akýsi odrazový mostík k obnoveniu zaniknutej časovky, čo sa podarilo vďaka skvelému prístupu hotela na čele s manažérom Peťom, s ktorým ste mohli nedávno čítať aj rozhovor.

Do všetkého sa obula moja žena Lenka a teraz môžem povedať, že MTBIKER Sliezsky kráľ je vlastne už naše 3. dieťa. A svoje 4. narodeniny oslávilo vo veľkom štýle...

Nabitá štartovka

Špecifikom organizovania akcie v národnom parku (a najmä tom Tatranskom) sú rôzne pravidlá a obmedzenia. Nemusíme ich rozoberať, no z toho dôvodu máme limit počtu štartujúcich na 100. Minulé roky sa vždy nazbierali pomerne veľké „straty“, ale teraz sa všetko krásne plní a zelení. Pri pohľade na mená vidím veru kvalitnú konkurenciu, no rovnako aj zaujímavé osoby – najmä bratov Žampovcov.

Lenka si dala ešte extra robotu, kontaktovala nerozhodnutých a následne dopĺňala „náhradníkmi“. Smejem sa, že zrejme všetky tie tréningové videá a články s Višňom padli na úrodnú pôdu – navyše kde inde si spraviť lepší FTP test, no nie? Suma sumárum, rekordná účasť, čo nás veľmi potešilo ešte pred samotným štartom.

Než sa pustíme viac do „akcie“, veľmi rád by som poďakoval partnerom. Konkrétne Sliezskemu domu, investičnej spoločnosti Across a Slovenskej asociácii cestovných kancelárií a agentúr (SACKA). Vďaka nim sa nám podarilo pripraviť zaujímavé štartové balíčky, ceny a tombolu.

Určite si spravím osobák

Ja som sa na samotnú časovku tešil ešte viac ako po minulé roky. V poslednom čase sa mi jazdilo výborne – či už na maratóne v Rajeckých, alebo počas točenia stúpaní. Také čísla som na svojom „budíku“ už dlho nevidel a časy na kopcoch boli len potvrdením, že wattmeter naozaj neukazuje hlúposti. A navyše teraz mám v podstate dokonalý stroj na túto časovku.

Veď gravel BMC Kaius je ľahučký ako top cestný bicykel a komfortný - a samotná cesta na Sliezsky už miestami spadá do gravel kategórie. Dokonca mám možnosť vymeniť kolesá zo širších 43 mm Panaracer Gravel King SS na 32 mm verziu.


Cieľom bolo konečne sa dostať pod 30 minút, reálne som si veril aj na 29. Ako som spomínal v nedávnom článku, mojím najväčším súperom a motiváciou zároveň je vlastné ja. Pri časovke to platí možno dvojnásobne, pretože potrebujete zo seba dostať úplné maximum a to vždy trochu bolí. Dokonca som sa krotil na večerných švédskych stoloch a kto vie, ako na Sliezskom dome varia, hneď chápe moje odhodlanie.


V piatok poobede ešte prší a poriadne duje, mladý ma ale prehovorí na výlet okolo plesa k vodopádu... Čo ma nakoniec vlastne veľmi potešilo. V sobotu sa už budíme do pekného rána, za chvíľu už vykukne slniečko a je teplo. Po 2 ročníkoch s dažďom rovnako príjemná zmena. Dole už beží registrácia a kolegovia majú všetko pekne pod palcom.

Stále čakám, čakám, až ubehne 10 minút a dochádza mi, že nemám vôbec chuť stlačiť ten „čudlík“.

Každý dostane číslo a na ňom presne napísaný čas štartu. Môžem sa ísť spokojne rozjazdiť, čo je vo výsledku dlhšie ako samotné preteky. Ono netreba zabúdať, že čím intenzívnejší výkon, tým viac je dôležité pripraviť telo. Každopádne na danú tému mám samostatné video, koho by zaujímalo viac, ako sa dostať na kopec čo najrýchlejšie v rámci vlastných možností.

Moja krutá realita

Tých viac ako 30 minút ubehlo doslova ako voda a už stojím pripravený, teda ešte vylievam zbytočnú vodu z fľašky ako správny gramár. Štartujeme po dvojiciach v 30-sekundových intervaloch. Najhoršie je, že za mnou ide hneď Jano Halik – samozrejme je to kamoš, ale mať také „zviera“ za sebou v momente, keď sa treba dostať do vlastného tempa, nepomáha.

A teraz moja osvedčená stratégia. Prvých 5 minút nech sa robí čo chce, nesmiem ísť viac ako 360-370 wattov, aj keby ma Halik ofúkol ako vietor. Potom stlačím kolo, dostanem sa na 380 a záver od polovice (mostík cez vodu, ktorý je cca po 15 minútach) už na max, teda nejakých 390 a možno niečo prihodím pre divákov...


Veď pri nedávnom točení videa som 24-minútový kopec vyletel ako raketa s priemerom 390 wattov, bez rozcvičky a ešte som rozprával do kamery. Realita bola v ten deň veľmi odlišná. Jediné, čo zostalo z mojich predstáv, bolo to, že Jano ma skutočne za chvíľu ofúkol.


Prvých 5 minút sa držím svojho plánu, lenže prichádza jeden veľký rozdiel. Ak ide všetko dobre, neviem sa dočkať, až stlačím kolo a môžem pridať. Teraz si hovorím OK, tak ešte chvíľu počkám. Stále čakám, čakám, až ubehne 10 minút a dochádza mi, že nemám vôbec chuť stlačiť ten „čudlík“ a pridať.

Wattmeter je skvelý pomocník na rozloženie tempa a najmä pri časovke, no rovnako sa môže kruto obrátiť proti vám. Čo mám na mysli? No okamžite v kombinácii s tepom vidíte, že dnes to rozhodne nebude váš deň - doslova v priamom prenose. Cítite sa mizerne a ešte aj vidíte, že idete hlboko pod svoje možnosti. No a teraz vás čaká ešte 20 minút driny, do ktorej sa treba nejako motivovať.

Do 10 % stúpania išiel rýchlosťou 16,4 km/h, takže jedine klobúk dole.

Úprimne povedané, už dlho som si tak nesiahol na dno a nevytiahol všetky možné triky na zabavenie hlavy. Dokonca si predstavujem, ako ležím na pláži a všetko je len ilúzia. Z mojich plánovaných 390 wattov v druhej polovici zostalo ledva 350 pri tepe, ktorý už od polovice atakoval pomaly maximálne hodnoty. Rozhodne ale skvelý tréning morálovo-vôľových vlastností, ktorý trval nakoniec 32 minút.


S odstupom času si ale uvedomujem, že podobné situácie a dni sú nutné. Načo by boli časovky, keby človek dopredu vedel, ako zajazdí? Stačí nasypať hodnoty do vzorcov a môžeme rozdať medaily... Ľudský organizmus je extrémne komplexný stroj a pri maximálnom výkone sa prejaví množstvo detailov. Vedieť ich vyladiť v rámci vlastných možností je to skutočné čaro a dlhodobý proces. Takže končím kapitolu slovami známeho filozofa: „I'll be back!“

Nový KOM

A teraz poďme ku skutočnému výkonu, na ktorý ste zrejme viac zvedaví. Dúfali sme, že naša časovka bude miestom na posúvanie limitov. Veď každý slávny kopec vo svete má svoj rekord, ktorý budí rešpekt. V roku 2022 prišiel na štart Samo Kováč a vytvoril čas (od rampy) na hodnote 24:12 ešte ako výhradne cestný cyklista. Tento rok sa preorientoval na MTB v tíme BeatMe pod vedením Tomáša, zaradil „posilku“ a pribral cca 3 kg. Dôkazom, že len zhadzovanie nie je vždy ideálna cesta, bol nový rekord na hodnote 23:52.

Samo mi poslal aj presné údaje a výkon bol na hodnote 5,65 w/kg pri hmotnosti 73 kg. Časomiera a segment na sieti Strava sú rovnaké, takže sa môžete pokojne porovnať, kedy len chcete.


Do 10 % stúpania išiel rýchlosťou 16,4 km/h, takže jedine klobúk dole. No len pre zaujímavosť uvediem aj VAM (vertikálne metre za hodinu) na hodnote 1569 m/h. Predstavte si, ako rýchlo by hore vyleteli svetoví vrchári, ktorí sa vedia dostať pri podobnom časovom horizonte na hodnoty viac ako 1800 m/h, neraz na konci etapy. Takže priestor na prekonanie ešte stále ostal.


Celkovým víťazom sa stal spomínaný Samo Kováč (BeatMe Cycling Team), druhý bol Ondřej Rakus (JK Animals MTB Team) v čase 25:46 a tretí Jakub Jenčuš (ProEfekt Across) za 26:04.

Medzi ženami zvíťazila Lýdia Žáčiková (SMTA Nitra) v čase 34:31, druhá bola Sára Machajová (skialpinista.sk) za 35:39 a tretia Lenka Molcanyiová (Bikelson Sport Team) za 36:40. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Viac než len súboj s časom

Pozreli sme sa doteraz trochu viac na výkonnostnú stránku, no bola by škoda zostať len pri nej. Veľmi nás teší, že z podujatia doslova cítiť „rodinnú“ atmosféru a dané slovné spojenie sa pravidelne objavuje v hodnoteniach od účastníkov. Spolu s kolegami si na nej dávame záležať a ešte sa hore objavuje stále viac Imrichovcov. Ono možno na prvý pohľad nejde do kopy kombinácia pohody a časovky. Ale až do momentu, keď si uvedomíte, že stále sa bavíme o športovaní pre radosť.


Trénujeme, snažíme sa zabojovať o čo najlepší čas, no vo výsledku a bez ohľadu na čas sme stále partia upachtených bláznov v elastickom oblečení. My sa cítime dobre v skupine podobne naladených, užívame si, keď ideme nahor za vlastné, radi trpíme pre nič a na rozdiel od profesionálov si môžeme v cieli dať klobásu. A že bola opäť skvelá! Opisovanie by bolo nosením dreva do lesa - najlepšie bude, ak niekedy prídete vyskúšať. Na záver ďakujem všetkým, ktorí prišli a rovnako všetkým, čo priložili ruku k dielu.

A nezabudli sme ani na fotky. Kompletnú fotogalériu od nášho fotografa Matúša Klimu nájdete na tomto odkaze. A niektorí sa možno nájdu v galérii od Lenky na tomto odkaze.