Škoda Slovenský raj

V sobotu 8. júna sa konalo 3. kolo série Škoda Bike Open Tour so zázemím v centre Slovenského raja – v Hrabušiciach. Ako dopadla moja premiéra na dlhej? Podmienky neovplyvníme, ale poďme postupne.

Na výber boli 3 hlavné trasy, krátka 23 km s prevýšením 560 m, stredná 54 km, na ktorej na vás čakalo 1 300 výškových a dlhá s porciou 68 km a prevýšením niečo cez 1 600 m. Samozrejme, nezabudlo sa ani na menších pretekárov a tí mali k dispozícii Family trať s dĺžkou 8,5 km, no a najmenší drobci si zasúťažili v areáli pretekov. Ja som si premiérovo vybral tú najdlhšiu.

Príchod do Hrabušíc

Keď si každý z našej partie zvolí inú trať. Ja dlhú, Dody a Marek strednú, no a Miloš s Vladom krátku. Ráno o pol 8 už čakám v meste Dodyho pred jeho predajňou, naložíme môj bike. „Ty si ho aj umýval?“ Tak už keď som čistil a mazal pohon, tak som trocha prebehol čističom aj rám. Nech je aspoň na štarte čistý. Do Hrabušíc to máme ani nie polhodiny cesty.


Blízko budovy s prezentáciou sa nachádza veľké parkovisko, ktoré pojme väčšinu prichádzajúcich, k dispozícii sú potom aj vzdialenejšie menšie. Zázemie pretekov je pripravené nielen pre nás pretekárov, ale „Škodovka“ tradične myslí aj na rodiny s deťmi, pre ktoré sú pripravené rôzne atrakcie.

Dnes čistí nebudeme

Šup na prezentáciu, pripnúť si číslo, spustiť tlaky… Včera okolie Slovenského raja schytalo niekoľko búrok, a tak to dnes bude zrejme „na vode“, a tak tlaky musia dole, vzadu 1,2, predok okolo 1 bar. Trochu sa preveziem, postretávam známe tváre a pomaly sa môžem chystať na štart, ktorý máme naplánovaný na deviatu.


Odhadom je nás niečo málo cez stovku. Radím sa niekde v prvej polovici. Uvidím, ako mi to pôjde, keď tak sa začnem predierať dopredu. 3, 2, 1... štart a už letíme cca 40 km/h cez Hrabušice. Stáčame sa okolo družstva a… „zbohom čistý bike“ - jedna kaluž za druhou, ešte sme celkom pokope, a tak neraz schytáme navzájom vodu od kolies toho druhého. Nejak obchádzať v rýchlosti to nemá zmysel. Prichádzame na lúku, dá sa ísť celkom pekne v tempe, občas vletím do nejakej mláky.

Niektorí len tak preletia, nerovnosti preskáču a ja len pozerám, ako im to ide s prstami na brzdách.

Tomašák, prvý zjazd, ale aj prvý pád. Nuž, blato, korene a zadná brzda nejdú veľmi k sebe. Našťastie som si len sadol do blata a mohol pokračovať ďalej. Občas zacítim trochu vody v tretrách, no prichádzame k miestu, kde ich už zmočím úplne. Brod cez Hornád, na biku to radšej neskúšam, a tak do ruky a poďme sa brodiť Hornádom. Celkom slušný prúd a voda tesne nad kolená.

Osviežení by sme boli a môžeme pokračovať ďalej. Stúpanie na Medvediu hlavu si dám pekne v tempe, celý čas to držím okolo 300 W. Predbieham dokopy možno aj 30-tich a pekne si vylepšujem pozíciu, prichádzam hore, kde je občerstvovačka, vypijem pohár vody a pokračujem ďalej. Ešte to trochu stúpa, tak si môžem vylepšiť náskok. Ale nie dlho, keďže prichádza zjazd .


Ale o veľa miest neprídem, prichádzame na križovatku trás, modrá doľava a onedlho prichádzame na začiatok stúpania na Čertovu hlavu. Nie je to dlhé stúpanie, no priemer cca 14 % preverí každého. Dá to zabrať aj za dobrých podmienok, no teraz je to vymyté a oproti tečie prúdom voda. Akosi sa mi nedarí nájsť dobrú stopu a občas ma to zastaví, aspoň sa napijem, keď už stojím.

Veľmi nemám chuť sa napiť z môjho zablateného bidonu, ale čo už, občerstvovačka ešte ďaleko. Druhá polovica stúpania je už bez striekajúcej vody, aj keď sklon sa nezmení, ide sa mi lepšie a môžem trochu pridať, trochu znížiť stratu na bikerov, ktorých vidím pred sebou.

Už len dobojovať

V následnom poriadne vymytom zjazde ale idem slimačou rýchlosťou a obieha ma jeden biker za druhým. Niektorí len tak preletia, nerovnosti preskáču a ja len pozerám, ako im to ide s prstami na brzdách. Ach, tie moje zjazdy a navyše v takých podmienkach. Už sa teším na koniec zjazdu. Dnes to na nejaké dobré umiestnenie nebude, samozrejme, na top 10 som ani nepomýšľal, no nechcem ani skončiť niekde na chvoste štartového poľa.

Úsek smerom k Palcmanskej Maši sa mi celkom páčil. Niečo nové pre mňa, keďže dlhú idem prvýkrát. Druhá občerstvovačka, dávam vodu a niečo pod zub. Mňam, chlieb s masťou a cibuľou, banán, sójový rez, trochu sa najem a pokračujem ďalej.


Onedlho sa spojíme so strednou traťou, už veľa ani nenastúpame, čo znamená, že už si zrejme neprilepším. Keď nie sme v lese, kde aspoň trochu tú vodu zadržali stromy, tak sa brodíme kalužami. Aj keď od poslednej občerstvovačky to už je do cieľa blízko, aspoň na vodu sa zastavím. Technickejší zjazd na Kláštorisko, kde sa aj tento rok fotilo na známom mieste. Ďalší fotograf si vybral miesto s pomerne veľkými mlákami za Kláštoriskom, keď už fotí, tak si to napálim rovno do nej.

Záver zjazdu na Podlesok je pekne upravený na dokonalý gravel povrch, aspoň ma tu tak nevytrasie ako minule. Predbieha ma kamarát Dano, ja prichádzam do cieľa spolu aj s ďalšími troma bikermi, ktorí ma dobehli, je medzi nami ani nie sekundový rozdiel. Cieľom prechádzam s časom 3:42:15. Záznam z pretekov si môžete pozrieť v sekcii Výjazdy.

Umyť bike, najesť sa a domov

Po dojazde do cieľa stretávam kamaráta Alexa, vďaka za dojazdové foto, takto môj bike ešte asi nevyzeral. Dám si ešte niečo pod zub, samozrejme, opäť chlieb s masťou a cibuľou, moje obľúbené jedlo na maratónoch a idem umyť bike. K dispozícii je 6 miest s hadicami. Nejdem ho nejak extra čistiť, s tým sa pobavím doma. Hlavne len zmyť to hrubé blato.

A keďže som si nevzal čisté veci (neskôr som zistil, že som nebol sám), tak nejak očistiť okrem seba aj veci. Najprv hadicou nohy a ruky, potom si s jedným bikerom pomôžeme pri umývaní tváre, no a na záver ešte zozadu, prúd studenej vody na chrbte nebol veľmi príjemný.


Takto pomerne čistý sa môžem ísť najesť, chutný guláš, do ktorého si dám ešte chilli zmes a na pitie radler, miest na sedenie je tu celkom dosť. Atmosféra je tu príjemná, čas ide rýchlo, no nakoniec sa s Dodym zhodneme, že na výsledky a tombolu už nečakáme a ideme domov, keďže nikomu z nás sa nepodarilo umiestniť.


Na dlhej trati vyhral Jakub Jenčuš s časom 2:46:46 a zo žien Martina Krahulcová s časom 3:13:51. Strednú trať ovládol Filip Greš s časom 2:16:41, u nežného pohlavia sa najlepšie darilo Bianke Babačovej s časom 3:02:28.

No a ešte spomeniem krátku trať, kde vyhral Tomáš Laubert s časom 0:55:52 a Martina Hudáková s časom 1:11:32. Na strednej a dlhej trati pretekali aj e-biky a gravel biky. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Zhodnotenie

No, a ako som obstál ja? S časom 3:42:15 som obsadil 23. miesto v kategórii a v celkovom poradí na dlhej sa mi ušla až 55. priečka. Nevadí, viem, že za suchých podmienok by to bolo oveľa lepšie. Ale nevadí, počasie neovplyvníme, trať sa mi páčila, zablúdiť nebolo kde. Rovnako nemám čo vytknúť ani organizácii, tá bola na top úrovni.


K dispozícii okrem umývania bikov nechýbali napr. sprchy či strážená úschovňa bikov. Zázemie, v ktorom sa vďaka atrakciám zabavia aj rodiny s deťmi počas čakania na pretekárov. Akciu môžem len odporučiť, tak snáď o rok v lepšom počasí na štarte.