Raslavický pedál

V nedeľu 4. augusta sa konal šiesty ročník týchto pretekov v srdci Šariša, kde som opäť nesmel chýbať. Podarilo sa mi vylepšiť si bilanciu, alebo som si pohoršil?

Raslavický pedál už má svoje stále miesto v mojom kalendári. Vynechal som len minulý ročník, v júli som mal pád na cesťáku. Bol som PN takmer do konca mesiaca a tak som si začiatkom augusta fakt netrúfal postaviť sa na štart. No tento rok mi nič nebránilo, aby som si opäť pripevnil štartovné číslo na bike.

Na výber boli dve trate – dlhá, 47 km, s prevýšením 1050 m a krátka, 29 km, s prevýšením okolo 750 m. Nezabudlo sa ani na malých pretekárov, pre ktorých bol pripravený okruh na amfiteátri.


V roku 2019 na prvom ročníku som skončil na 11. mieste. Vtedy bola ešte len jedna trať, rovnako ako aj o rok neskôr, no vtedy sa mi už podarilo ôsme miesto. V rokoch 2021 a 2022 som na dlhej bral „zemiakovú“ a tak som dúfal, že nadviažem na predošlé umiestnenia a bude to aspoň top 5. Oproti ostatným podujatiam sa tu odmeňujú prví piati, štvrté a piate miesto pochopiteľne bez trofeje, ale aj diplom poteší a aj pocit stáť na pódiu.

Príchod, prezentácia a rozjazdenie

Väčšinu vecí si pripravím už v sobotu večer. O ôsmej ráno mám byť u Dodyho pred predajňou v meste. Zobudím sa už po 6:00 a potom neviem, čo s časom - len pozerám na hodinky. Ale radšej vyrazím skôr, nech na mňa nečaká a zhruba 15 minút pred 8:00 sadám na bike. Do mesta to mám na skok.

Volám Dodymu, že už som tu. „Ta ty kde si, veď do Ľubici si mal prísť ku Milošovi, my už sme v Janovciach. Ta nič, ideme po teba.“ Samozrejme si robil srandu a onedlho už sú s Marcelom pri mne. Naložíme biky a ešte zbehneme po Miloša do susednej Ľubice. Miloš si krátko pred pretekmi zaobstaral nové HT-čko, teda jazdené, ale v dobrom stave.

A môže sa ísť do Raslavíc.


Do Raslavíc to spod Tatier nemáme ďaleko a cesta aj vďaka dobrej nálade v aute ubiehala rýchlo. Z parkoviska na prezentáciu to máme trochu ďalej a tak zložíme biky a ideme na nich. Zázemie pretekov je situované do miestneho amfíka. Prezentácia, umývanie bikov, stánok s občerstvením, atrakcia pre deti, stánok od Kellysu...

Na začiatku nezvolím správnu koľaj a takmer to „zaparkujem“ v kríkoch.

Na prezentácii to ide pomerne rýchlo, no už vidieť, že účasť bude poriadne vysoká. Preberáme si štartovné balíčky a môžeme sa ísť nachystať. Pekné biele tričko s logom podujatia, pamätná medaila, šatka, 50-eurový poukaz na nákup športových produktov v spoločnosti A4ka a nejaké tie drobnosti.


Človek si myslí, že má kopec času, no ubieha to veľmi rýchlo. Aspoň s obliekaním do dresu som si ušetril čas doma. Idem sa ešte trochu rozjazdiť po lúkach. Do priestoru štartu, ktorý je na miestnom amfiteátri, prichádzam zhruba 15 minút pred štartom.

Je nás tu pekne veľká kopa bikerov a bikeriek, keďže dlhá aj krátka trať štarujú spolu. Pozíciu síce nemám ideálnu, ale nechcem sa tlačiť dopredu. Ako tak stojím na štarte, padne debata, či by nebolo lepšie štart dlhej a krátkej rozdeliť. Je nás tu takmer 250. Skalibrujem wattmeter a už len čakám na odpočítavanie sekúnd.

Haľagoš

5, 4... A už valíme za sprievodným vozidlom. Veľmi sa neplaším, možnosti na vylepšenie si pozície ešte budú. Prechádzame malý brod a začíname stúpať hore lúkou. A ja sa postupne začínam predierať dopredu, na Garmin radšej ani nepozerám. Tepy už budú isto cez 170 a watty cez 350. Celkom sa mi darí dostávať sa viac a viac dopredu.


Tesne pred koncom lúky je predo mnou len pár bikerov, ktorých mám na dohľad. Na konci lúčneho stúpania však musím zastať, keďže mi spadla reťaz. Toto sa mi už dlho nestalo. Prevodník by mal byť ešte OK. Našťastie nahodenie reťaze je otázkou pár sekúnd a tak môžem pokračovať ďalej. Stúpame lesom a ja sa snažím dohnať, čo som stratil. Ono, vpredu sa ide vysoké tempo a aj tá polminúta na zastavenie stačí na stratu niekoľkých miest.


A teraz dole, zjazd je celkom jednoduchý, no o pár miest aj tak prídem. Ešte na začiatku nezvolím správnu koľaj a takmer to „zaparkujem“ v kríkoch. Síce pršalo len včera, no nejaké to blato sa našlo. Zjazdujeme smer Podhorany, snažím sa držať ako-tak rýchlosť primeranú mojim zjazdárskym schopnostiam. Nie je to ani strmé, ani technické - také to mám rád. Len záver od Podhoranského kríža je celkom slušný padák.

Prekvapí ma biker, čo si ide naboso.

Za obcou nás čaká najdlhšie stúpanie na trati. Niečo cez 5,5 km dlhé stúpanie s prevýšením 270 m na vrch Haľagoš. Úvod miernejší, v lese je to strmšie a záver po lúke tiež nie je zadarmo. Idem si svižnejšie, ale s rezervou. Sem-tam niekoho predbehnem.

„Teraz príde kopec pre teba.“ Možno keby som si v predošlom zjazde udržal pozíciu, ktorú som mal, šliapol by som na to viac. Pre najrýchlejšieho na Haľagoši čaká horská prémia, teda kto sem prvý dorazí od štartu, samozrejme okrem e-bikov. Nachádza sa tu aj jedna z dvoch občerstvovačiek, je teplo, tak ju využívam a lejem do seba vodu.

Okruh

Krátka doprava do Podhorian, dlhá rovno dole. Biker za mnou mi kričí: „Krátka?“ Nie, dlhá. Mne sa značenie zdalo v pohode. Bol tam aj regulovčík, no možno niekoho zmiatlo, že značenie už bolo na začiatku zjazdu. Krátky úsek po panelke a už valíme po lúkach. Je to tu pekne rýchle. Dúfam, že ma veľa bikerov nepredbehne. Napokon len jeden poľský biker.

Takto zjazdujeme väčšinou po lúkach do obce Pušovce a okolo poľa do susedných Čeloviec. Tento okruh, ktorý máme pridaný oproti krátkej trati, je pomerne svižný a nenachádza sa na ňom žiadne dlhé stúpanie, len krátke „brdky“. Na ďalších lúkach ma dobieha 4-členná skupinka, najprv mi odskočia, no podarí sa mi ich hlavne v stúpajúcich úsekoch docvaknúť a ísť spolu.


Na panelovej ceste stretávame aj bikerov oproti, už sa vracajú z krátkeho okruhu cez Nemcovce. Ten je viac asfaltový, najprv stúpame od Zimnej studne a potom prudkým zjazdom letíme cez Nemcovce, láka to tu poriadne pustiť. Rýchly úsek okolo futbalového ihriska. Opäť musím dockvakávať. Ešte mi aj voda dochádza. Do Podhorian to už ale nemáme ďaleko. Za Ladou - nemám na mysli auto, ale názov obce - prechádzame opäť po panelke, no už s lepším pocitom, keď niekoho stretneme oproti.

Podhoranský kríž a hurá do cieľa

Konečne Podhorany, na občerstvovačke stojím a lejem do seba dva poháre vody, skoro mi zabehlo. Ešte poprosím do bidona, aj keď už asi nebudem piť, no pre istotu. Úvodnú časť trate teraz ideme opačne. Čiže najprv výživná stojka k Podhoranskému krížu s priemerom cca 14 %. Ale sily na obiehanie ešte mám, watty miestami okolo 400, ale v stojke nič výnimočné. Za krížom sa to na lúke trochu zvoľní, no snažím sa nepoľavovať v tempe.


Pred lesom už dobieham aj niektorých z krátkej. Prekvapí ma biker, čo si ide naboso. „To je legenda, vždy tak chodí.“ Vstupujeme do lesa, už je to mierne, blato od rána je trochu viac rozjazdené, zvolím zlú stopu, musím si pomôcť nohou a tak si fajne šliapnem tretrou do blata. Púšťam pred seba bikerov z dlhej, čo som ich predbehol pri kríži. V zjazde by ma aj tak dali. No predbieham aj ja, ale z krátkej. Ide sa mi dobre, pekne v tempe. Pri jednej točke takmer skončím v páske.

Nie vždy to vyjde tak, ako by som si prial, aj keď sa mi pretekalo dobre.

Už len záverečný zjazd - teší ma, že ma v ňom už nikto nepredbieha. Prichádzame do Raslavíc, samotný záver sa ide trochu inak a organizátori nás poslali pre zmenu do väčšieho brodu, nie je ale nejak hlboký, tak v pohode. Ulicami cez Raslavice a hurá na amfiteáter do cieľa, ktorým prechádzam s časom 2:12:20.

Občerstvenie, vyhodnotenie a nekonečná tombola

Po dojazde do cieľa je pre nás pripravená ešte tzv. tretia občerstvovačka v podobe vody, ionťáku, sladkého, ale aj ovocia. Zvítavam sa s ďalšími a ďalšími bikermi, chodením na preteky človek spozná veľké množstvo rovnako naladených ľudí. Neskôr si idem opláchnuť bike hadicou, čakal som, že bude menej blata. Ale to len tak narýchlo, doma ho aj tak budem ešte raz čistiť. Odstrihnem si lístky na jedlo a nápoj a môžem sa ísť občerstviť.


Zhruba okolo tretej poobede sa prešlo k vyhodnoteniu výsledkov. Najprv vyhodnotenie horskej prémie, na Haľagoši bol prvý Kristián Jánošík a odniesol si pekné hodinky Garmin Instict.

Následne sa prešlo na vyhodnotenie klasických kategórií, ale aj tímovej súťaže. Na krátkej trati zvíťazil s časom 1:17:30 Šimon Poráč a u žien dominovala Martina Hudáková s časom 1:41:49. Dlhú trať najrýchlejšie zvládol Kristán Jánošík a u nežného pohlavia sa najlepšie darilo Martine Krahulcovej s krásnym časom 2:06:38.

Na záver boli ešte odmenení domáci najrýchlejší Raslavičania a celkoví víťazi si odniesli aj prize money. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. Po výsledkoch nasledovala bohatá tombola, neviem či na nejakom maratóne je cca 90 cien.

Zhodnotenie a záver

S mojím časom 2:12:20 sa mi v kategórii podarilo obsadiť 9-te miesto, čas zhruba o 9 minút horší ako pred dvoma rokmi a to bolo tuším aj viac blata. Nie vždy to vyjde tak, ako by som si prial, aj keď sa mi pretekalo dobre. Čiže nevyšla ani tá „raslavická bedňa“, keďže tu sú odmeňovaní piati, stratu na piateho som mal okolo 4 minút. Snáď siedmy ročník prinesie viac šťastia, narodil som sa siedmeho, tak by to mohlo vyjsť, ale nieže skončím siedmy.

Môj priemerný výkon bol 209 w, normalizovaný 258. Čo sa týka tepov, tak môj priemerný tep mal hodnotu 158 s maximom 180. Záznam z pretekov si môžete pozrieť na tomto odkaze. Z našej 4-člennej zostavy sa najlepšie darilo Dodymu Potokovi, ktorý obsadil na krátkej vo svojej kategórii druhé miesto.


Podujatiu nemám čo vytknúť. Najprv mi napadlo rozdelenie štartov dlhej a krátkej, prípadne e-bike pred nami, ale tak zažil som už aj viac štartujúcich na jednej trati a e-biky bolo vidieť aj neskôr. To už musí vedieť najlepšie organizátor.

Značenie za mňa dostačujúce, možno aj kvôli tomu, že to poznám, som sa naň veľmi spoliehať nemusel. Tam, kde bolo treba, vždy niekto stál, šípok a faboriek v teréne bolo dostatok.


Čo som postrehol potom v cieli, tak zopár bikerov zazmätkovalo na Haľagoši, neviem no, píšem za seba, ja som problém nemal, aj keď regulovčík mohol stáť trochu skôr. Môžete sa vyjadriť potom v komentároch. Zázemie super, amfiteáter pojme kopec ľudí, skvelí ľudia a atmosféra. Príjemne športovo strávená nedeľa za nami a tešíme sa na ďalší ročník.