MTB maratón Čarnohurec

Druhá polovica augusta vrcholí. Jubilejný 10. ročník maratónu v obci Brezovica nad Torysou v Prešovskom kraji privítal v sobotu 24. augusta nadšencov horskej cyklistiky a všetkých, ktorí si chcú užiť atmosféru mimoriadnych pretekov.

Necelú polhodinu jazdy autom od Spišského hradu, ktorý spája východoslovenské oblasti Spiš a Šariš, sa nachádza obec Brezovica. Leží vo východnej časti Levočských vrchov a môže sa pýšiť organizovaním už zabehnutého MTB maratónu. Pred rokom som si tu bol po dobrých recenziach oťukať atmosféru pretekov, aby som sa s radosťou opäť vrátil na miesto štartu k rieke Torysa.

Posledný mohykán v tomto regióne

Leto ešte nepovedalo svoje posledné slovo, maratónsky kalendár naberá na obrátkach a je z čoho si vyberať. Ja si po náročnom Horal Krejzi dávam pauzu od dlhých tratí a vrhám sa do útrob „zábavného“ laktátového pretekania na krátkej 27 km trati s prevýšením 800 metrov.

Organizátor maratónu si pripravil pestrú spleť domácich single trailov. Na výber ponúkol okrem krátkej aj dlhú, 44 km trať s výživnými 1300 výškovými metrami, na ktorej spolu štartovala aj kategória e-bikov. Nezabudlo sa ani na najmenších v podobe série Andreja Babiča - Čarnohurček.

Z Popradu vyrážame s pocitom, že si to ideme užiť. Pár dní pred sobotou sa zopakovala tropická fáza vlhko-dážď-horúco-bezvetrie, bol som veru zvedavý, čo to urobilo s podmienkami na trati. Po diaľnici míňame dominantu Spiša - Spiššký hrad, aby sme sa zakrátko dopravili na futbalové ihrisko v obci Brezovica, odkiaľ budeme vyrážať smer Levočské Vrchy. Po zrušení Levočského maratónu, ale aj Kráľovského maratónu Granč Petrovce prevzal do rúk žezlo a cyklistickú korunu posledný tunajší mohykán – Čarnohurec.

Ukážkové privítanie

Krásny projekt domácich single trailov, vybudovaných na svahoch tunajších kopcov, by som tu nečakal. Organizátor veľmi dobre vie, ako zaujať cyklistickú dušu. Parkovanie autom popri rieke Torysa sme brutálne ocenili, o tom však až o chvíľu.

Prezentácia na futbalovom ihrisku prebehla úspešne. Čo som sa dozvedel, tak na maratóne sa podieľala asi 50-ka domácich nadšencov cyklistiky, čo je už úctyhodné číslo a od samého príchodu to všetko pekne klapalo. Štartovací balíček prekvapil - číslo s elektronickou časomierou, veľká fľaša minerálky s tyčinkou, aby nám nevyschlo v krku a naozaj kvalitné športové tričko s potlačou trate á la Horal maratón. To už zaujalo aj moju polovičku, tričko našťastie ponúkali aj pre nepretekárov, čo bol dobrý nápad.

Na malé preteky naozaj brilantné privítanie, a to ešte nebolo všetko. Ako bonus každý účastník jubilejného 10. ročníka obdržal v cieli nádhernú a prepracovanú pamätnú medailu. Za mňa najkrajšia medaila, akú som kedy dostal a palec hore. Už aj keby dnes krúpy padali, po medailu by som si prišiel.


V príjemnom chládku mohutných brezových stromov lemujúcich rieku Torysa skladáme bicykle do pretekových šatov. Sem-tam zazriem známe tváre, avšak v menšom počte ako pred rokom. Neúprosný kalendár si evidentne zobral svoju daň a mnoho cyklistov sa rozpŕchlo po okolí, čo je veľká škoda. Brezovický maratón je z môjho pohľadu TOP malým cyklopodujatím, hravo by strčil do vrecka svojou pripravenosťou aj väčšie preteky.

Aj napriek týmto okolnostiam sa tu zišla silná zostava, dokonca až svetová.

Štart so svetovou extratriedou

Pred rokom to moje nohy nedali - teraz sa hecnem a najstrmší úsek so 16 % stúpaním zdolám bez zosadnutia.

Na štarte už netrpezlivo čakáme, kedy sa vydáme do útrob lesa, teplota atakuje 30 °C. Pretekári z dlhej trate štartovali 15 minút pred nami, aby si užili bohatú porciu nových a početných singláčov a následne sa napojili na našu krátku trať. My vyrážame o 10:15 hod. vo veľkolepom štýle za hasičským autom a za zvuku sirény prechádzame cez obec. Je to brutálny zážitok, už pred rokom sme sa na tom zabávali - takú atrakciu nezažijete len tak.


Sranda ma však rýchlo prešla, keď po svojom boku vidím najúspešnejšieho cyklokrosára v doterajšej slovenskej histórii - legendu Ondreja Glajzu a jeho syna. Na moje šťastie činnosť ukončil v roku 1991, avšak tituly majstra sveta a československé tituly mu už nikto nezoberie. V dnešnej dobe by to bol druhý Peter Sagan.


Okrem toho na dlhej trati štartoval Mickael Crispin - európsky majster U23 v cyklokrose, francúzsky a svetový medailista a víťaz Horal maratónu. Takže jubilejný 10. ročník hostil naozaj luxusnú cyklistickú elitu, čo iba podčiarklo výnimočnosť tohto dňa.

Jednou rukou to nepôjde

Poďme teda k pretekom - po asi 4 km jazdy za hasičmi sa začalo pretekať. Z asfaltky sme skočili rovno do terénu vedľa rieky Torysa a proti toku vytvárame zhruba štyri- až päťčlennú skupinu. Tempo naberá na sile, držím sa vzadu, kúdol prachu a nejaká tá kaluž ošľahávajú moju tvár. Vpred sa momentálne nemá cenu driapať, nechal som ťahať chalanov. Aj tak už točíme skoro 320 wattov v priemere.

Prechod mostu v obci Tichý Potok za aplauzu domácich definitívne selektuje štartové pole. Pred sebou máme nemalú porciu výškových metrov - 5 km v kopci s 10 % stúpaním je dobrá výzva. Aj Čarnohurec, tak ako Šumiac s Kráľovou hoľou, má svoju dominantu a tou je tento kopec pod Javorinkou, ktorý nás dostane nad hranicu 1000 m n. m.

V začiatkoch stúpania sa už prebíjam na špicu, aby som v ideálnej stope preletel kamene po nedávnej búrke. Tu som veľmi ocenil celoodpružený bicykel, ktorý také situácie zvláda s bravúrou. Povrch sa zarovná, napokon už ideme iba v dvojke. Tu sa mi odrazu ako prasknutá guma v trenkách odpojí hrudný pás. Dres ho ako-tak drží pokope a ja naivne dúfam, že sa mi podarí pás počas jazdy zapnúť jednou rukou. Rozopínam zips na drese, avšak pás sa mi okamžite zošmykne dole a skoro mi vypadne na zem. Vzhľadom na patálie sa čudujem, že ma súper nepredbehol a ja sa mu naopak vzďaľujem.

Toto podujatie vám otvorí svet cyklotrás, ktoré vybudovali domáci nadšenci MTB.

V hustom lese, ktorý robí jazdenie príjemným, sa točiaca lesná cesta s pevným povrchom pekne zarezáva do nôh. Posledný úsek dlhého stúpania dá dosť zabrať. Pred rokom to moje nohy nedali, nie je hanba už posledný úsek odkráčať, teraz sa však hecnem a najstrmší úsek so 16 % stúpaním zdolám bez zosadnutia.

Po takmer polhodine už cítiť každé percento a každý meter. Obloha sa otvára a ja už viem, že vrchol stúpania a prvý bufet na krátkej trati je tu. Zastavujem, pani mi chce podať pohár s občerstvením, ja však namiesto toho rozopínam dres a ako v komédii obnažujem vrch tela. Neviem, čo si tá pani v tú chvíľu myslela, ale vec bola taká, že spadnutý hrudný pás v gatiach neukazoval to, čo mal. Po napravení nedostatkov a lognutí si vody vyrážam do zjazdu.

Vrchy, lúky a lesné prekvapenia

Aj keď je už 11 hodín, ranná rosa v krásnom vrcholovom prostredí pretrváva. Na mokrých pneumatikách dávam pozor, aby sa mi pád pri pošmyknutí nestal osudným. V jednom úseku je súčasťou trate pastier a jeho maringotka, scéna ako z filmu. Takéto pestré jazdenie sa mi páči. Škoda, že nemám kameru.

Teraz sa už začínajú ukazovať prvé kaluže, ale nie je ich veľa. Človek musí byť pozorný, avšak rýchlo si zvyká. Musím uznať, toto má čosi do seba, preteky vďaka peknému prostrediu ubiehajú veľmi rýchlo. Aj keď sa bavím, stále idem s menšou rezervou.


Rýchle a prudké lesné zjazdy Levočských vrchov by ma mohli bleskovo potrestať. Na chvíľu stratím koncentráciu a koleso zapichnem do jedinej kaluže, čo tam bola. Našťastie to dobre dopadlo, avšak blato z kolesa mi v následnom výjazde zhodí reťaz, čo sa mi ešte nestalo. Striedanie zjazdov po lúkach a strmých technických padáčikov po roku opäť rád vidím, značenie trate je na výbornú. Regulovčíci nás na kritických miestach usmerňovali, a tak prichádzam do záverečnej pasáže, kde míňam druhý bufet, ale nezastavujem.

Ako z veľkej knihy

Pridanou hodnotou Čarnohurca a celého podujatia je to, že sa vám otvorí svet cyklotrás, ktoré vybudovali domáci nadšenci, čo majú radi MTB. Nie je to úplne bežné, preto si vážim a viem oceniť úsilie, ktoré do toho dávajú. Cez Bobálov vŕšok sa začínajú dominantné točivé traily, opáskované a vyznačené ako na svetovom pohári. Užívam si tieto pasáže, ktoré nie sú ľahké, avšak sú pekne hravé.

Zrazu sa zvrtnem na lúku a keď už idem dole, tak k Toryse po novom moste a keď k Toryse, tak najlepšie popri nej až do cieľa po vetre a toku rieky. V rýchlom tempe míňam niekoľko nových mostných prejazdov, vzhliadam do diaľky, ako sa približuje cieľ dnešného maratónu, ktorý na krátkej trati vyhrávam.

Malý veľkým bol

V cieli každý pretekár dostal na krk spomínanú pamätnú medailu a energiu doplnil pri stoloch s jedlom. Po pretekoch ani tu nechýbala wapka na umytie bicyklov, čo iba podčiarklo dokonalú pripravenosť celého podujatia. Extrémnu výhodu parkovania pri Toryse sme pocítili až teraz. Chládok od rieky a neustály tieň s vánkom nemal chybu, v týchto horúčavách nám nebolo treba k šťastiu nič viac.


Samozrejme, nemohli sme si nechať ujsť maratónsky guláš s vyhodnotením. Po dojazde všetkých pretekárov sa o 14:00 hod. ocenili víťazi v jednotlivých kategóriách. Kto by čakal skromné vyhodnotenie, tak je na omyle.

Víťazné poháre pre najlepších iba podčiarkli mimoriadnosť brezovického podujatia. Keď sa k tomu pridali finančné odmeny, človek ani domov nechcel ísť. Pre nižšiu účasť už nezostalo na tombolu, ľudia sa rozpŕchli, a tak sa zavŕšil krásny 10. ročník čarnohureckého maratónu.


Je vidieť veľkú snahu organizátora pracovať s maximálnym nasadením, celková pripravenosť bola opäť na vysokej úrovni, miestna komunita ľudí z obce žije cyklistikou celoročne – odchádzame naozaj spokojní.

Výsledky

Na dlhej trati sa tešil z výhry Tomáš Moňok, na krátkej som to bol ja a Janka Klembarová. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze a záznam jazdy v aplikácii Strava.