Localisation
Form is being processed
Event calendar

Logo: Beh na Minčol Beh na Minčol

MTBIKER recommends this event
Sme mediálnym partnerom akcie.

Event report

Časovka na biku bolí? Tak si choď zabehať do kopca

Jeden malý príbeh o tom, ako som vymenil pedále za tenisky, siahol si na absolútne dno síl, a prečo nakoniec neľutujem ani sekundu utrpenia v nekonečnom stúpaní.

Tento príbeh nebude na štýl, že Imro si po rokoch ide zabehať a zrazu zistí, aké je to vlastne náročné. Mňa osobne behanie naozaj baví už dlhé roky, a príbeh s Minčolom začal oveľa dávnejšie.

Ešte mám pred očami, ako som po robote (vtedy ešte MOBIS) okolo roku 2014 chodil po tme na tento vrchol pravidelne „behať“ – úvodzovky nie sú náhodné, pretože pohyb do kopca má svoje špecifiká. Tak nejako som myslel, že mi to pomôže vybudovať silu v nohách namiesto chodenia do gymu.

Každé malé „prešmyknutie“ podrážky, kým sa zahryzne do snehu, vnímam tak, akoby ma niekto ťahal o krok späť.

Teraz už dobre viem, že silu vybudujem v posilňovni, a opäť som skončil pri vytrvalosti, len na iný spôsob. 🙂 Ale bavilo ma to, bol som v horách a často bol mojím spoločníkom Martin Kais z Višňového. Bol vtedy jedným z top bežcov u nás, išiel si pohodu a ja za ním takmer na maximum. No a práve on je duchovným otcom celej akcie, kedy svoj domáci tréningový kopec premenil na prvý ročník v roku 2015.

Teraz už podujatie patrí aj do slovenskej skyrunningovej série, ktorá má celkovo 12 behov. Takže áno, viem čo ma čaká, len ma opäť prekvapilo, ako hlboko si človek vie siahnuť, keď má motiváciu... ale už pekne poporiadku.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportáž, Martin KaisMinčol, beh na minčol, 2026, reportáž

Je sobota 14. 11. a už mierim smer Višňové. Za sebou mám pár behov, nejaké rodinné turistiky ale žiadne veľké trápenie vysokou intenzitou – to je dôvod, prečo som tu už dlhé roky nebol. Prinútiť sa po dlhej bikovej sezóne opäť viac trpieť chce už viac času ako pred rokmi. 🙂

Rovnako ma prekvapil záujem, veď limit 175 sa naplnil takmer hneď po spustení registrácie a to ešte zostali desiatky náhradníkov. Seriózna „limitka“ alebo skôr dôkaz, že niečo sa robí ozaj dobre.

Ja osobne mám svojím spôsobom jediný cieľ – neprepáliť začiatok. Nejde len o výsledný čas, ale o pocit, ktorý poznajú všetci nadšenci časoviek. Dobré rozloženie síl znamená, že môžeš v závere vydolovať maximum a dôjsť so skvelým pocitom. Inak ťa čaká neustále spomaľovanie, poriadna dávka utrpenia a rozhovory samého so sebou, aký to má všetko zmysel.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportážMinčol, beh na minčol, 2026, reportáž

O tom, že sú bežci tak trochu odlišný živočíšny druh, sa presviedčam hneď po vystúpení. Hore je sneh a mráz, ale veľkú časť vidím ako sa rozcvičuje v kraťasoch. Chvíľu rozmýšľam, nakoniec zvolím dlhé zateplené nohavice s odôvodnením, že môj čas asi nebude hodný toho, aby mi fúkal ľadový vzduch na kolená.

Zimné bežecké Scarpy s vysokým návlekom ale nechávam v aute a dávam ľahší model od La Sportivy. Registrácia, pripnúť číslo a trochu sa rozcvičiť. A ozaj, nechýbal skvelý štartový balíček, v ktorom okrem energetického želé, gélu či Red Bullu potešili parádne teplé ponožky s logom podujatia.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportáž

Do pripraveného auta, ktoré ide vyššie k chatám (kde bude aj zázemie), hodím teplé veci na prezlečenie, trochu sa prebehnem a potom už čakám na štarte.

Všade vidím kopec kamarátov a celú atmosféru ešte umocňuje presvitajúce slnko, ktoré okamžite presvetľuje studenú dolinu. Rovnako ma fascinuje pestrosť štartového poľa, kde nájdete naozaj všetky vekové skupiny a typy bežcov. Trochu hecovania hudbou, tep ide sám hore a môžeme vyraziť.

Všetko podľa plánu... len akosi krátko

Ešte sa pozrime na parametre trate. Dokopy 6,2 km s prevýšením cca 860 metrov. Pri ústí doliny po modrej turistickej značke až do výšky 1364 m n. m., kde leží „náš“ Minčol.

Neviem prečo, ale celkovo je na slovensku Minčolov naozaj veľa. Charakteristickým prvkom je akýsi „schodovitý“ charakter, kedy prudké sklony striedajú rovnejšie úseky. Ku nim sa ešte dostaneme.

Na dno síl si tu svojím spôsobom siahne takmer každý.

Približne prvých 800 metrov sa beží po novom asfalte, ktorý sa spravil len nedávno – vedie až ku šachte nášho lokálneho „divu sveta“. Zrejme tušíte, že mám na mysli tunel Višňové. Cesta len pozvoľne stúpa, na druhej strane zase treba natiahnuť krok.

Ešte s úsmevom na perách stíham 2 fotky a potom každú chvíľu po očku kontrolujem hodinky. Zaujímajú ma v podstate 2 údaje – tep a vertikálna rýchlosť (známe VAM). Podľa nich si viem celkom dobre odsledovať tempo v kopci.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportáž
Asfalt končí a prichádzame na kamenistý chodník, ktorý sa okamžite dvíha hore. Stále môžem v pohode bežať, ale keď prídu naozaj strmé časti, prechádzam do tzv. power hiku. Teda akási silová chôdza, kedy ste v predklone a rukami si pomáhate o stehná. Predsa len mám okolo 87 kg takže podobný štýl je pre mňa efektívnejší. Keď sklon zase klesne, pridám na kadencii a rozbieham sa. Tep sa drží na 176 úderoch - presne, ako som chcel.

Lenže Beh na Minčol nie je sólo akcia, okolo sú aj ostatní. Treba si nájsť miesto, občas jemne pridať a samozrejme nechýba adrenalín – najmä, ak človek ide okolo ľudí, ktorých pozná.



Inými slovami sa ponorím do pretekov, hľadám si dobrú stopu medzi kameňmi a do toho potom prichádzajú viac blatisté úseky tesne pred chatami. Po nejakej chvíli skontrolujem hodinky. Tep na hodnote 187 (max cca 193). Okamžite pochopím „krutosť“ behu do kopca.

Na bicykli človek pracuje s prevodmi a celkovo má oveľa širšiu škálu – nehovoriac o wattoch, ktoré všetko presne ukážu. Tu som na pár miestach nepatrne pridal, či trochu natiahol krok a okamžite som v červenom. Ak trénujete intenzitu, viete sa na podobné pripraviť a telo sa dokáže zase vrátiť späť. Lenže práve tá intenzita a cit mi v behu chýba, pričom nie som obdarovaný vysokým VO2 Max.

Možno si hovoríte, prečo som hneď nezvoľnil. Nuž pri pohybe do strmého kopca sa to ozaj ťažko praktizuje. Zvoľním a v podstate stojím na mieste. Trochu zase pridám a som tam, kde predtým. 🙂 Tuším, čo ma čaká – jednoducho pôjdem ďalej a uvidím, dokedy vydržím...

Minčol, beh na minčol, 2026, reportážMinčol, beh na minčol, 2026, reportáž

Popri vlekoch pokračujem po strmej lúke. Svojím spôsobom sme vytvorili malú skupinu. Ja, Tomáš, s ktorým sme kedysi jazdili na bikoch a Juro. Bufet ma necháva chladným, no skvelá priateľská atmosféra je cítiť z každého úseku trate.

No a teraz tie spomínané schody. Niekto si povie, že miernejší úsek je skvelý na oddych. Lenže ak idete na čas, práve v nich potrebujete natiahnuť krok a zrýchliť – úplne rovnako ako na biku. Práve tam sa nám Juro vzďaľuje.

Som cca v polovici trate, na jednej rovinke sa aspoň trochu vydýcham a začínam ďalšiu strmú časť za Hornou Rovňou. Kuknem na budík, 192. Pomaličky už začínajú tie spomínané rozhovory samého so sebou. 🙂 Prinútiť sa totiž do behu v miernejších úsekoch dáva už skutočne zabrať.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportážMinčol, beh na minčol, 2026, reportáž

Biela tma

Ani neviem ako a zrazu je všade oveľa viac snehu a celá krajina sa ponorila do bieleho. Z romantiky ma vytiahne blížiaci sa posledný kilometer... lenže ten kilometer je skutočne relatívny. Je zo všetkých najstrmší s priemerom 27 %. A samozrejme veľmi záleží, v akom stave do neho prídete.

Tesne pred ním púšťam pred seba Tomáša a mne definitívne po 40 minútach tuhnú nohy. Sú ako betón. Úprimne povedané, ani presne neviem, ako sa mi podarilo nezastaviť. Fandenie kamarátov už namiesto úsmevu a nejakej „vtipnej“ hlášky odbije len akési mávnutie. 🙂

Prekonávam tradičnú alej a dostávam sa do najvyšších častí. Za sebou vidím ďalších, a to mi poslúži ako úplne posledná motivácia. Ten kilometer mi trval cca 15 minút, čo je pri danej intenzite doslova nekonečná chvíľa.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportáž, Matej Oravec
Na hodiny sa už hodnú chvíľu nepozerám, pretože to už nemá žiadny zmysel. Viem, že idem absolútne maximum. Svedčí o tom aj fakt, že každé milimetrové „prešmyknutie" podrážky, kým sa zahryzne do snehu, vnímam tak, akoby ma niekto ťahal o krok späť.

V myšlienkach sa presúvam na spoločné skialpové preteky BOKAMI s Tomášom Višnovským, kde som v podobných pocitoch vydržal celé 3 etapy. Doteraz neviem ako a asi preto mám tak rád tú šiltovku. 🙂

Ešte počujem, ako ma hecuje kamarát Miro a prinútim sa rozbehnúť do cieľovej „rovinky“. Tomu pomáha aj skvelá atmoška, rapkáče. Cieľ, zvoľnenie....hallelujah. Skutočne veľmi dlhých 54 minút a 55 sekúnd.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportážMinčol, beh na minčol, 2026, reportáž

Na vrchole sa ešte vymieňajú aktuálne dojmy, kríž je vďačným modelom na fotky. Na chvíľu sa ukáže Martin, či hrebeň Krivánskej Malej Fatry.

Keď sa konečne rozdýcham a vrátim k životu, pomaličky sa poberám nadol. Pri chatách stretávam rodinku a tu sa všetci bežci postupne zbiehajú pri občerstvení – varí sa kupustnica, čaj, atď.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportážMinčol, beh na minčol, 2026, reportáž

Práve teraz prichádza tá najkrajšia časť, kedy všetko do seba akosi zapadne. Pretože na dno síl si tu svojím spôsobom siahne takmer každý. O tom sa dá krásne debatiť a vymieňať vzájomné zážitky. Až tak, že následné vyhlásenie výsledkov prišlo prekvapivo rýchlo.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportáž

Medzi mužmi sa celkovým víťazom stal Matej Oravec v čase 39:54 a medzi ženami Janka Kuzmová za 50:52. Naozaj skvelé výkony.

A aby ste nepovedali, že na seba som v reporte zabudol, mne môj čas stačil na celkové 34. miesto. Rozhodne mám motiváciu do ďalších rokov. 🙂 Kompletné výsledky nájdete tu, pripájam aj záznam „jazdy" v aplikácii Strava.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportážMinčol, beh na minčol, 2026, reportáž

Tak prečo to robíš?

Beh na Minčol bol skvelý zážitok. A nehovorím to len z dôvodu, že som domáci. Za mňa niečo podobné vie dosiahnuť jedine kombinácia priateľskej (nebojím sa povedať rodinnej) atmosféry a skvelého zabezpečenia.

To je odpoveď na otázku, prečo je stanovený limit pretekárov. Od určitej hranice o niečo podobné už prídete. Ako MTBIKER máme radosť, že práve podobné akcie môžeme podporovať.

Minčol, beh na minčol, 2026, reportáž
A už len malá úvaha na záver. Neraz sa pýtam sám seba, prečo vzhľadom na môj somatotyp nevyhľadávam niečo vhodnejšie, inými slovami rovinaté – mal by som sa zrejme viac učiť od Cepa. 🙂

No potom vždy skončím u toho istého. Mňa tie kopce jednoducho bavia. A baví ma v nich občas aj poriadne trpieť...
Photo source: Adam Hafera, Beh na Minčol, archív autora
report_problem Did you find a mistake in the text?
keyboard_arrow_up