Rock Machine Gravelride INT e700 Di2 28 electric bike, gloss mint/silver/black

Z času na čas mi pod ruku príde bicykel, ktorému ťažko priradiť cieľovú skupinu. Gravelride nebol výnimkou – našiel napokon svoje zaradenie?

Elektrický gravel, to väčšine ľudí asi k sebe veľmi nepasuje. A keby šlo len o pohon motora, ale tento bicykel sa od väčšiny svojich súrodencov líši hádam vo všetkom, v čom by sa líšiť mohol. Gravel kategóriu mám vnútorne zafixovanú ako univerzálne a najmä takmer bezúdržbové bicykle. Gravelride e700 už na prvý pohľad z tohto radu vystupuje. Oprávnene?

Kam tento bicykel zaradiť?

Gravel si podľa mňa všeobecne zaobstarajú ľudia, ktorí:

1. chcú rýchlu alternatívu k svojmu horskému bicyklu, no nechcú byť viazaní cestným bicyklom,
2. vyhľadávajú nízku starostlivosť o bike, ktorý však zvládne aj ľahší terén,
3. chcú jeden bike na všetko a neplánujú sa púšťať do náročného terénu,
4. horský bicykel by bol pre nich „overkill“, no žiletka tiež nestačí.

Ak sa bližšie prizrieme tomuto konkrétnemu modelu, dali by sa pridať ďalšie kategórie:

5. cyklisti, ktorých lákajú dlhšie trasy a radi by ich zvládli rýchlejšie,
6. cyklisti, ktorí si potrpia na pohodlie, pričom to môžeme čiastočne spojiť so 4. bodom.

Otázka znie – vojde sa Gravelride aspoň do jednej z nich?

Pohodlie? Možno až príliš

Azda prvá vec, ktorá udrie do očí, je osadená odpružená vidlica, čo je pri graveli vcelku zvláštnosť. V tomto prípade sa bavíme o vzduchovom modeli RockShox Rudy Base z rodiny XPLR, ktorý ponúka 40 mm zdvihu. Ak mám byť úprimný, veľakrát som ani nevedel, že ju tam mám. Tento výrok som kedysi použil pri testovaní Lapierre XRM 8.9. Vtedy v pozitívnom, dnes v negatívnom duchu. Viem, že porovnávam neporovnateľné, no pri rýchlej jazde poľom, drobných nerovnostiach (na štýl roliet), či v náročnejšom teréne ma to poriadne „vydrncalo“. Bicykel som testoval v nižších teplotách, kedy celkovo pruženie nefunguje optimálne. Pri vyšších teplotách vidlica zmäkne a chod bude plynulejší.


Keď som sa však po pár blatistých sektoroch vidlici bližšie prizrel, verdikt bol jasný – hoci bolo tlmenie nepatrné, predsa len bolo prítomné. Čiže, ak plánujete jazdiť skôr v ľahkom teréne (najmä štrkové cesty), určite ju oceníte. V opačnom prípade, je to za mňa prvok, ktorý zbytočne zbiera nečistoty a vyžaduje zvýšenú starostlivosť.


Rám bicykla je vyhotovený z hliníka a to znamená jediné – nedá sa očakávať výrazné tlmenie jemných vibrácií, ako to dokáže karbón a zároveň, vďaka batérii a motoru výrazne stúpa hmotnosť stroja. V tomto prípade sa ručička váhy zastavuje na asi 20 kg, čo je na bicykel bez tlmiča pomerne dosť. Na druhú stranu, keďže ide o elektrobicykel, bežný užívateľ zvýšenú hmotnosť pocíti možno jedine pri nosení bicykla. Mne osobne neprekážala ani v jazde terénom. Geometria mi prišla taká prirodzene „gravelová“ a uspôsobená na dlhé výjazdy – pri hornom úchope na riadidlách som bol statočne vystretý. Pre úplnosť informácií dopĺňam, že pri mojej výške 188 cm som jazdil na veľkosti L.

Prejav v teréne – čo ubrať a čo pridať

Ďalšou zvláštnosťou, ktorú nájdeme na bicykli osadenú, je teleskopická sedlovka. Konkrétne ide o model z dielne KindShock, model so zdvihom 100 mm. K jej chodu iba toľko, že pri nastavovaní posedu som povytiahol sedlo nahor a zrejme si s tým kabeláž neporozumela a pri každom spustení teleskopky sa spätne dvíhala nahor. Po spustení sedla o niekoľko milimetrov nižšie tento problém odpadol a ovládanie bolo bezproblémové. Pri kúpe nového bicykla sa tohto nemusíte báť a mechanik vám správne nastaví fungovanie teleskopky pri nastavovaní posedu.


Bezproblémové však neznamená automaticky ergonomické. Ovládač teleskopky je na riadidlách osadený hneď vedľa predstavca, preto sa stalo, že som ju použil naozaj v minime prípadov. Jej prínos vidím skôr pri nasadaní na bicykel v strmom teréne, keď je dobré najprv zaťažiť zadné koleso, rozbehnúť sa a až tak vysunúť sedlovku. Ak pracujeme s teóriou, že budúci užívateľ bude jazdiť skôr v jednoduchšom teréne, osobne by som väčší prínos videl v odpruženej sedlovke.


Onen nešťastný ovládač som, bohužiaľ, ani nedokázal posunúť bližšie k pákam. Na bicykli sú totiž osadené „aerodynamické“ riadidlá, ktoré sú v mieste horného úchopu mierne sploštené, a to znemožňuje osadiť sem ovládač s okrúhlym prierezom držiaku. Riešenia sú dve.

Prvým je nahradiť celé riadidlá za klasický okrúhly prierez po celej dĺžke. Druhým, trošku ekonomickejším, zakúpiť si ovládač teleskopickej sedlovky z dielne PRO, ktorý je možné osadiť aj na páku. Ja by som sa priklonil k prvému riešeniu – tieto riadidlá majú v L-ku na šírku 420 mm, čo je na gravel segment skôr spodná hranica. Širšie riadidlá by určite pridali na praktickosti a takisto by sa dali lepšie ovládať.


Od riadidiel sa v prejavoch bicykla posunieme k plášťom. Od výroby sú tu osadené plášte WTB Venture TLR v šírke 50 mm... s cestným profilom. O jeho beznádejnosti som sa presvedčil už pri prvej návšteve mierne podmytého poľa. V priebehu chvíľky boli všetky medzery vo výstupkoch zalepené blatom a samočistiacou schopnosťou tieto plášte naozaj nevynikajú. Prihliadnuc na odpruženú vidlicu a teleskopickú sedlovku by som pokojne zachoval rozmer 50 mm, no vymenil by som aktuálny plášť za niečo s výraznejšími „drapákmi“ – napríklad Tufo Swampero.


Nech tieto plášte iba nehaním, plusový bod im musím pripísať za odolnosť. Za takmer mesiac testovania som Rock Machine previedol cestami-necestami a ku koncu som už mal pocit, že som ho priviedol nie na limit, ale za limit jeho bežného použitia. Pozitívne sa mi k plášťom viaže obzvlášť jedna spomienka, keď som si to „valil“ po lesnej ceste, koleso nadskočilo a vo vzduchu smerovalo priamočiaro na ostrý kameň v tvare pyramídy. V tom momente sa mi mysľou mihlo jediné slovo: „defekt“.

Na moje obrovské počudovanie bicykel frčal ďalej. Plášťom sa napokon stal osudným drobný tŕň, ktorý v duši spravil mikrodefekt. Verím však, že potenciálny majiteľ by plášte čo najskôr prekonvertoval na bezdušové, a takéto banality by nemusel riešiť. V konečnom dôsledku som rád, že som defekt dostal, pretože mi to ukázalo ďalšiu zaujímavosť, a síce spôsob demontáže zadného kolesa.


Pri svojom fulle aj cestnom bicykli som zvyknutý na klasickú pevnú osku, ktorá je síce aj tu, no inbusom ju neodmontujete. Dvoma mikro skrutkami je tu totiž uchytená páčka, ktorá slúži na odkrútenie osky. Na jednej strane netreba špeciálne náradie, na druhej strane táto páčka sa pri jazde neustále vysúva (vyrieši to aj obyčajná izolačná páska). Problém nastal pravdepodobne pri preprave, kedy sa poškodil magnet, ktorý páčku drží na svojom mieste.

Predchádzajúci tester mal pravdepodobne podobnú skúsenosť, keďže dve upevňujúce skrutky boli dotiahnuté „na krv“ a koleso tiež. Takto som musel celú páčku demontovať a koleso zhodiť za pomoci plochého skrutkovača, ktorý poskytol väčšiu páku.

Agent 700 – ťažko ho vybiť

Najpozitívnejší dojem vo mne zanechal prejav motora a batérie. Konkrétne sa bavíme o kombinácii motora Shimano Steps E8, ponúkajúcom maximálny krútiaci moment 85 Nm, a batérie Darfon s kapacitou 504 Wh. Ako sme už pri Shimano motoroch navyknutí, je možné ich prispôsobiť pomocou aplikácie Shimano E-Tube. Osobne som na prednastavených režimoch nemenil nič, nasledujúce fotky uvádzam skôr pre budúcich užívateľov, ktorí po tomto bicykli poškuľujú.


Celý elektronický systém aj s radením si spolu rozumie výborne. Displej bicykla je síce drobný, no vždy mi ponúkol všetko, čo som potreboval – aktuálnu výdrž batérie, zaradený prevodový stupeň, momentálny režim podpory. Oceňujem, že zobrazený dojazd sa mení podľa zvoleného režimu podpory, takto vždy viem, s čím môžem kalkulovať.


Je trochu škoda, že sa na bicykel nedostala technológia Auto Shift a Free shifting – oboje som si vyskúšal na tohoročnom Eurobiku. Pri radení sa tak treba spoliehať na vlastné pocity a najmä – nezabúdať, že elektromotory sú stavané na vyššiu kadenciu, ktorá vždy poskytne vyšší krútiaci moment než ležérne pretáčanie nôh! Motor EP6, osadený na najnovšej verzii tohto stroja, by už mal byť aj kompatibilný s funkciou Auto Shift.


Vrátim sa k režimom podpory – ak nerátam režim „OFF“, nájdeme ich tu štyri: ECO, TRAIL, BOOST a menej klasický, WALK. Mód ECO som používal možno prvých 5 km a odvtedy ani raz. Pocitovo takáto podpora motora iba dorovnáva hmotnosť e-biku, je určená na naozaj dlhé trasy a poskytuje takmer nevyčerpateľný dojazd. O prvenstvo tak u mňa bojoval režim TRAIL a BOOST. Musím úprimne priznať, že som si ako biker, vyznávajúci skôr klasický koncept bicyklov, na ten rýchly „odpich“ veľmi rýchlo zvykol. Možno až príliš rýchlo.


V móde BOOST som jazdil drvivú väčšinu času, no z dojazdu ubúdalo veľmi pozvoľna, možno aj preto, lebo som sa do kopcov dostal na dvoch, možno troch výjazdoch. Mód TRAIL som radil pri dvoch príležitostiach – keď som cítil, že sa v kopci bicykel začína „plašiť“ a treba ho trochu spomaliť, alebo v blate, keď BOOST režim zbytočne pretáčal kolesá a TRAIL bol opäť o niečo pokojnejší.


Jedného pekného dňa som si povedal, že idem Gravelride vybiť na úplnú nulu. Na začiatku tohto výjazdu mi režim BOOST udával dojazd 14 km. Prešiel som na ňom 28 km mimo mesta, následne sa v centre zaťato prepol do ECO režimu a na ňom som prešiel ďalších 10 km, kým som to vzdal. Batériu som úplne vybil až na ďalšom výjazde – ako prvá „odišla“ podpora motora, radenie až o niečo neskôr. Netreba sa teda báť, že keď prestane motor krútiť za vás, v tom momente vám zostane 20 kg singlespeed.


Problematickým sa mi v tejto oblasti javilo najmä obmedzenie podpory do 25 km/h. Nebudem tu rozoberať, či je to veľa alebo málo, na to sú tu kompetentnejší ľudia. Faktom však ostáva, že na rovine si tento bicykel neužijete – minimálne, ak vo všeobecnosti jazdíte skôr športovým štýlom. Veľakrát sa mi stalo, že som si drvivú väčšinu výjazdu odkrútil „za vlastné“ a motor pomáhal len pri rozbehoch. Jeho výhody som si užíval skôr pri jazdách po Karpatoch.

Drobnosti, ktoré treba pochváliť

Pre zhrnutím ešte drobné „honorable mentions“ – veci, ktoré si zaslúžia zmienku, no inde sa nezmestili. Prvými sú kotúče a brzdový systém. Pri bicykli tohto typu je hydraulika úplnou samozrejmosťou a mechaniky by vozil asi len samovrah. Poctivé rotory s priemerom 180 mm vpredu a 160 mm vzadu v kombinácii so strmeňmi radu GRX a platničkami s chladičmi zastavili bicykel vždy spoľahlivo. Chvíľu však trvalo, kým som si zvykol na trochu iný pocit pri brzdení, predsa len nie sú to „jednoprstové“ XT-čka.


Na moje veľké prekvapenie ma nesklamalo ani sedlo. Schválne píšem „nesklamalo“, lebo po poslednom roku nad sedlami bez výrezu už len ohŕňam nosom. Model WTB SL8 Comp však pre takýto bicykel úplne postačuje, koniec-koncov, nemyslím si, že budúci používateľ ho bude prevetrávať na 100-kilometrových výjazdoch.

Takže, kto je budúci majiteľ?

Nebudem tu asi škatuľkovať ľudí, tak to radšej zhrniem takto v odrážkach:

• Dĺžka výjazdov: krátke až stredné
• Terén: skôr ľahší, štrkové cesty
• Profil jázd: primárne kopcovitý, na rovinu je až „pridobre“ osadený a príliš pomalý
• Komfort: vysoký (odpružená vidlica + Di2 radenie)
• Úroveň a schopnosti cyklistu: skôr začiatočník, pokročilejší jazdci asi siahnu po verzii bez motora
• Bikepacking-friendly: áno, na hornej rámovej rúrke aj na vidlici sú „návarky" na výbavu

Dizajn bicykla a celkový dojem komentovať ťažko, u každého je to subjektívna záležitosť. Veľa ľudí ho pravdepodobne skritizuje, ja osobne napríklad výrazný sloping hornej rámovej rúrky oceňujem už len pre nasadanie na bike. Celkovo v mojich očiach tento model cieli na ľudí, ktorí vyhľadávajú nenáročné jazdy a nikam sa neponáhľajú, zároveň vyhľadávajú zvýšený komfort pri jazde. Zaujímavým údajom je cena, ktorá výrazne reflektuje výbavu bicykla – MOC mnou testovaného bicykla je 5 099 € a nájdeš ho na našom MTBIKER shope.